Odpovedal:
maja
|
Re: manželova nevera
(číslo príspevku 178.454,
zo dňa 16.01.2009.
videné 263x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 178454:
dobrý deň, som vydatá iba 3 roky, s manželom sme sa poznali rok predtým. Máme ročnú dcérku. Brali sme sa z lásky, teda aspoň z mojej strany. Celé tehotenstvo som preležala u svokrovcov a manžel chodil na týždňovky do Ba. Predtým sme prišli o dieťatko a ja som prekonala ťažkú chorobu. Keď sme s 3mesačným bábätkom prišli do Ba a boli sme každý deň spolu, začali sa naše problémy. Teda ja som ich zbadala až po 6 mesiacoch. Dovtedy môj manžel nespomenul ani náznak nespokojnosti. Porozprávali sme sa a zistili sme, že manžel už ku mne nič necíti a nechce žiť v takomto zväzku. Bol to pre mňa šok. Zostať s 10 mes. bábetkom sama. Chcel žiť vo svojej domácnosti a nie v tej našej. Nechápala som čo som urobila zle, hľadala som chybu v sebe. Schudla som 17 kíl. Dostala som zápal pľúc a môj muž si zatiaľ sms-koval s o 10 rokov mladšou kolegyňou. A pravdepodobne s ňou už aj býva. Nepýtam sa, nehľadám, nečakám na nejaký návrat. I keď ja ho stále ľúbim. Najprv som obviňovala iba seba. Mám stále problém sa s tým vyrovňať. V pravý čas som našla priateľov. Prešla som prvú fázu odvrhnutej manželky a snažím sa na to nemyslieť, veď na mňa čaká moja krásna dcérka. Ako však čo najskôr zabudnúť, koľko to bude trvať? Príde na to ten chlap o čo prichádza? Ak máte niektorá skúsenosti i s ťahanicami o dieťa, poraďte ako predísť tomu, aby som mu ju musela dať samú, ten čas príde, ale už teraz si to neviem predstaviť. On však k nám chodí ako sa mu chce, teda ako má voľný čas, skúsila som teraz určovať pravidlá ja, ale dokedy, dokedy toto bude trvať? Do dospelosti dcéry? Ďakujem za každé slovo útechy
|
|
|