Autor otázky: maja5
|
nevera
(číslo príspevku 177.958,
zo dňa 09.01.2009.
videné 505x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 177958:
dobrý deň, som vydatá iba 3 roky, s manželom sme sa poznali rok predtým. Máme ročnú dcérku. Brali sme sa z lásky, teda aspoň z mojej strany. Celé tehotenstvo som preležala u svokrovcov a manžel chodil na týždňovky do Ba. Predtým sme prišli o dieťatko a ja som prekonala ťažkú chorobu. Keď sme s 3mesačným bábätkom prišli do Ba a boli sme každý deň spolu, začali sa naše problémy. Teda ja som ich zbadala až po 6 mesiacoch. Dovtedy môj manžel nespomenul ani náznak nespokojnosti. Porozprávali sme sa a zistili sme, že manžel už ku mne nič necíti a nechce žiť v takomto zväzku. Bol to pre mňa šok. Zostať s 10 mes. bábetkom sama. Chcel žiť vo svojej domácnosti a nie v tej našej. Nechápala som čo som urobila zle, hľadala som chybu v sebe. Schudla som 17 kíl. Dostala som zápal pľúc a môj muž si zatiaľ sms-koval s o 10 rokov mladšou kolegyňou. A pravdepodobne s ňou už aj býva. Nepýtam sa, nehľadám, nečakám na nejaký návrat. I keď ja ho stále ľúbim. Najprv som obviňovala iba seba. Mám stále problém sa s tým vyrovňať. V pravý čas som našla priateľov. Prešla som prvú fázu odvrhnutej manželky a snažím sa na to nemyslieť, veď na mňa čaká moja krásna dcérka. Ako však čo najskôr zabudnúť, koľko to bude trvať?
|
|
|