Odpovedal: Majka Re: Problém so vzťahmi (číslo príspevku 176.093, zo dňa 12.12.2008. videné 192x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 176093: Maju pravdu ti, co pisu, ze stastnou ta nespravi chlap. Bola som podobna "povaha" ako ty, utiahnuta, citliva, zakomplexovana, a tiez som snivala o velkej laske, a myslela si, ze stastnou ma spravi nejaky muz. Moji rodicia sa tiez dost hadali uz od mojho detstva, urcite budu korene aj v tom. Aj dnes sa este obcas hadaju, a stale ma to dost boli, ked to pocujem, preto si vzdy zapchavam usi. :) Prveho chalana som mala takeho, co na mna kaslal, a stastnou ma nespravil, skor naopak, polovicu vztahu som preplakala. Druhy uz mi sice ukazal, ake je to byt milovany, pomohol mi zacat si vazit samu seba, ale mal problemy s alkoholom, tak som rada, ze uz spolu nie sme. Potom som hladala sposoby, ako by som mohla ziskat nadhlad, netrapit sa kadejakymi malickostami, byt sebavedomejsia, nezavisla od ludi, nakoniec som na to vyskusala "vitaminy", co je asi dost smiesne. Zacala som brat Magne B6, ale zrejme mi pomohli aj ine veci, zacala som chodit von s byvalou spoluziackou a jej partiou, postupne som si na nich zvykla a stali sa mojimi priatelmi, chodila som s nimi na diskoteky, alebo sportovat, a tak. Bola som 2 roky bez chlapa, ale stastna, mozno este stastnejsia, ako vo vztahu, nic mi nechybalo. Dnes sa mam rada taka, aka som, aj ked urcitu utiahnutost v sebe mam stale, resp. sa zmenila na nepristupnost a hrdost. Beriem to tak, ze som proste taka, a skor to beriem ako plus, ako nieco, cim sa odlisujem od "vacsiny". Ludi, ktori mi ublizuju alebo ma prehliadaju, si nepripustim k telu a vykaslem sa na nich, nevsimam si ich, vytvorila som si okolo seba pancier, a pod neho pustim len tych, ktorym doverujem (ale preverujem).:) Momentalne mam za sebou dalsi skrachovany vztah, ale beriem to ako dalsiu skusenost do zivota, a skor ma to zase posilnilo. Chlap ta naozaj nespravi stastnou, mozes to dokazat jedine ty sama, naucit sa zit sama so sebou, spoznat sa a mat sa rada taka, aka si. Zo zaciatku by Ti mozno naozaj pomohlo nejake kamaratstvo s niekym podobnym, s byvalou spoluziackou, ktora bola na tom podobne, alebo tak. Zacat chodit von, do spolocnosti, pritom sa snazit byt sama sebou, a urcite najdes ludi, ktori Ta tiez tak budu brat. A ten spravny "vztah" si ta neskor najde, ked dokazes byt stastna aj bez pricinenia ineho cloveka. Na to sa spoliehat naozaj nemozes, bola by to samovrazda. :) Uz zase moc filozofujem, dufam, ze som aspon trosilinku poradila. Maj sa a drzim palce na Tvojej ceste. pa