Autor otázky: Katarína
Problém so vzťahmi
(číslo príspevku 176.016, zo dňa 11.12.2008. videné 677x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 176016:
Ahojte. Môj problém sa Vám bude zdať možno zvláštny. Súvisí to s mojou povahou. Mám pocit, že som ľuďmi prehliadaná. Keď som bola mladšia, tak som si to ani neuvedomovala. Bola som tiché dieťa. Doma som to veľmi ružové nemala, rodičia sa často hádali, kričali po mne, občas ma aj zbili. Zdôveriť som sa im s ničím nemohla. Na základnej škole som mala spolužiačky, ktoré mi dosť ubližovali, ja som bola utiahnutá a nevedela som sa brániť. Na strednej to bolo v pohode, hoci moja povaha sa nezmenila. Môj problém prišiel s dospelosťou. Vždy som si myslela, že toto všetko zlé musím prežiť, ale že neskôr sa budem mať dobre, že stretnem muža s ktorým budem mať rodinu a že budem šťastná. Vždy som chcela mať len jeden vzťah na celý život, proste stretnúť toho pravého. Na vysokej škole som stretla jedného chalana. Bol to môj spolužiak z ročníka. Spočiatku bol ku mne veľmi zdvorilý, začali sme spolu chodiť. Neskôr som sa dozvedela že je alkoholik. so sexom som chcela počkať, chcela som vedieť že je pre mňa ten pravý. Ale raz keď som k nemu prišla na internát, otvoril fľašu fernetu. Presviedčal ma aby som si s ním vypila. Nevipila som veľa, ale ja som vôbec nepila alkohol, tak mi stačilo aj málo k tomu aby som sa opila. On zo mňa stiahol veci a nasledoval sex. Psychiater mi neskôr povedal, že som bola znásilnená. Skončilo to tak, že ten chalan sa na mňa vykašlal a ja som skončila na psychiatrii s depresiou. Trvalo dosť dlho, kým som sa z toho dostala. Môj druhý vzťah bol zase o tom, že som priateľovi pomáhala finančne. Požičala som mu peniaze a on sa neskôr na mňa vykašlal kvôli krajšej dlhovlasej blondíne. Môj problém je ale v tom, že sa ľuďmi cítim prehliadaná. Mám 29 rokov a zatiaľ som nemala normálny vzťah. Akosi neviem ľudí upútať. Chcem normálne žiť. Čo mám robiť? Nechcem byť do konca života sama, ani sa nechcem nechať zneužívať. Nemám chuť ani žiť. Ďakujem za všetky odpovede