Autor otázky: Klaudia
|
Nič ma nebaví
(číslo príspevku 166.290,
zo dňa 08.07.2008.
videné 1004x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 166290:
Dobry den, pisem sem, lebo uz si sama akosi neviem pomoct, aj ked predtym som s tym nemala problem. Neviem, co mi je, a co sposobuje moje problemy, a to tie, ze uz nejaky cas ma vobec nic netesi, v nicom nevidim zmysel, nic ma nebavi, nevidim buducnost, z nicoho nemam radost. Predtym som byvala aj vesela, tesila sa z kazdodennych malickosti, ale to uz je teraz prec. Myslela som, ze potrebujem nejaku zmenu, ale zmeny uz nastali, nasla som si novu fajn pracu, ktora by ma v minulosti zrejme bavila, a ini ludia by boli stastni, ze si nieco sami nasli, ale mna ani ta praca nebavi. Nechce sa mi tam ani chodit, mam niekedy sto chuti dat vypoved a ist na urad prace.(a to tam len zacinam). Zobrali ma na vysoku skolu, co by ma tiez asi malo tesit, ale netesi, je mi to skor jedno. Nebavi ma proste nic, ani zaluby, co som predtym mala, uz akosi nemaju zmysel. Mam aj vztah, ale nie som v nom stastna, priatel je sice fajn, ale aj tak sa citim casto uplne sama na svete. :( Ked som bola bez vztahu, bolo to ine, mala som radost zo zivota, a preto premyslam, ci toto vsetko nesposobuje prave ten moj vztah. Akoby som bola vyprahnuta, obcas mavam uz aj samovrazedne myslienky, ktore som predtym nemavala. Proste nevidim nijako svoju buducnost, mam pocit, ze ma nic dobre necaka. Vecer mi je do placu, rozmyslam, ake fadne su moje dni, rano zase do tej blbej roboty, z roboty zase domov, a zase spat, a furt dokola, proste ziadny zmysel zivota. Moze to byt nejaky syndrom vyhorenia? Nemate nejake zarucene recepty, ktore vo mne opat prebudia zivot? Dakujem.
|
|
|