Odpovedal: Zdenka Re: úzkosť, depresia (číslo príspevku 165.755, zo dňa 27.06.2008. videné 608x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 165755: na uzkost a depresiu sa neumiera primarne...sekundarne vsak sa to stava...su 2 kategorie - absolutne zlyhanie = samovrazda a postupne fyzicke chradnutie az postupom casu umrtie...dlhodobe uzkosti a depresie realne poskudzuju systemy organizmu, hormony lietaju uplne chaoticky, co sposobuje nespravne fungovanie jednotlivych casti tela...poskodzuje sa vegetativny nervovy system, dochada k tikom, zasklbom, roznym trpnutiam, bolestiam na hrudi, bolestiam hlavy, uplnej nespavosti...az k zavaznejsim probemom, ktore sa vyvijaju dlhodobo, ak tieto stavy pretrvavaju, moze zlyhavat imunitny system, ktoreho vysledkom moze byt aj onkologicke ochorenie...ked autoimunitny system, zodpovedny za rozpoznanie rakovinovych buniek strati svoju schopnost rozlisit bunku zdravu od bunky zmutovanej, je to sekundarny dosledok uzkosti, depresie...kazdy clovek v okoli to vsak bude vidiet jednoduchie - "chudak, mal tazky zivot, najskor ho vyhodili z prace, potom ho opustila zena, nakoniec prisiel aj o priatelov a teraz este aj rakovina" Z osobnych skusenosti viem, ze od prvopociatku je nastartovany akysi "zly mechanizmus", ktory cely so sebou suvisi a takto to v zivote funguje...vravi sa tomu - na posrateho aj hajzel padne (prepacte vyraz)...suvis existuje - muz pride o pracu, je zlomeny a navyse zostava bez prostriedkov...zenu to hneva, jemu sa nedari a dochadza k nezhodam...po odchode manzelky sa citi byt uplne na dne, je v peknej depresii a niet s nim poriadnej debaty...urcite nie je skvelym spolocnikom prave na pivo, s ktorym sai pokecaju kamosi o babach alebo o futbale...a tak sa ho zacnu stranit aj kamarati...ked sa clovek ocitne tu, kde sa cely svet otocil cloveku chrbtom, je to priepast, z ktorej sa dostava tazko...dusa chorlavie viac a viac, ale hlavne ze vsetci na okolo su uspesnymi strojcami svojho stastia...no a potom na pohrebe s predstieranym zarmutkom prednesu kolegovia nadhernu smutocnu rec o uzasnom skvelom priatelovi, prinesu vence so stuhami blnymi blabolov...a kazdy si utrie jednu slzu so slovami - chudak, mal to tazke... moj nazor - cloveku s depresiou treba pomoct...byt s nim a pri nom, ked nic ine, vypocut ho, dovolit mu otvorit naplno ten ventil, z ktoreho odide vela trpkosti...pochopit ho...toto je umenie zivota...nie sediet kazdy vecer iba s tymi, co su skveli uzasni bezproblemovi vyrehotani akozekamarati...