Odpovedal: j.
Re: úzkosť, depresia
(číslo príspevku 165.742, zo dňa 26.06.2008. videné 648x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 165742:
Marti ja si myslim, ze tak, ako si k tomu strachu prisla (vsugerovanim si moznej udalosti, ked budes sama) takou istou cestou si budes vediet aj pomoct - vsugerovanim si myslienky, ze neexistuje, tak toto urcite nie!! A nezacni si hned hovorit ze sa to neda. Som toho prikladom ze sa da.
V sept. min. roku som mala podobnu prihodu. Teda neodpadla som (aj ked predtym uz 3x v zivote ano, teda viem ze naozaj sa mi to moze stat.) Bolo mi tak hrooozne zle, mala som pocit ze meliem z posledneho, pulz nad 110 a stale sa mi zdalo ze uz uz odpadnem. (skoro dospely) syn mi zavolal pohotovost, prisli do 7 minut, pred domom v sanitke ma stabilizovali a potom odviezli do nemocnice. Dostala som infuzku. V sprave som sa docitala ze panicky atak? s otaznikom. Ked som videla moznu diagnozu, tak silno som sa nastvala, aj v dosledku toho, co tu citavam na tejto stranke, ze to ma podla vsetkeho snad aj stvrtina ludi a vsetkym sa odporuca ist ku psychiatrovi (co naozaj nie je hanba, viem, )a brat antidepresiva.
Lenze - poviem ti preco som to ODMIETLA. Lebo ked mi bolo doma strasne zle, mala som doma aj muza. Mame zhorsenu komunikaciu, zle vztahy. A on ma doslova takmer prekrocil a nevsimal si ma.. to znamena, ze ked nadalej budem mat taketo stavy, nikdy mi nepomoze. Tak som sa nastvala a silou vole som si zakazala mat naozaj panicku poruchu, potvrdenu a bez otaznika. Mierne zavrate ignorujem, predycham, nasilu sa usmejem a pomyslim si: Ak je to so mnou zle a naozaj odpadnem, tak sa snad nieco udeje, niekto sa najde a pomoze mi, alebo sa stane, co sa ma stat, "kaslal to pes".. doslova. A ak je to len panika, tak na tu sa neumiera. Naozaj na panicke ataky, uzkosti a depky NIKTO ESTE NEZOMREL. Ver mi, ze odvtedy som podobny atak nemala a som presvedcena ze uz ani nebudem mat.
Uvedom si toto jedno:
Psychika je nacisto sprosta. Uveri ti kazdu tvoju myslienku. Uveri ti tvoj strach. Preco by ti nemala uverit tvoje odhodlanie prekonat to? Je to rovnaka sugescia ako ta prva o tom strachu.
Prajem ti vela sil a hlavne VIERU ze sa ti nic zle nasledkom depky neprihodi.