Odpovedal:
jarmila
|
Re: normalna vec alebo nieco viac?
(číslo príspevku 152.969,
zo dňa 15.01.2008.
videné 266x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 152969:
linda chcem reagovať teraz nie na dianu ale na tvoje problémy s dcérkou. Ak len trochu môžeš, máš šancu tak nájdi v okolí kineziológa. Mám dcérku ktorá mávala podobné stavy veľmi často a dlho. U nás nebolo na vine narodenie druhého dieťaťa, lebo ona je druhá, ale ako neskôr vzsvitlo, zlom nastal následkom toho, že som ju dala do jasiel. Mala 2 a štvrť roka, no ja som už musela.. ísť pracovať, áno, stále sa dá vybrať z viac možností a mohla som to riešiť tak že pracovať nepôjdem, ale bolo to všetko v rodine hodené na krk mne a videla som to ako rozumné riešenie. Kineziologička nám obom pomohla od určitých blokov a trošku mi dala inšpirácie, ako s dieťaťom jednať a čo nezanedbať. Problém bol podľa nej naozaj v tých jasliach, kedy dcéra nadobudla pocit, že už ju nemám rada a dávam ju preč od seba...Potom sa tie stavy zopakovali už len pri veľmi veľkej únave večer, ale to sa ešte ani v jej 9-tich rokoch moc nedalo riešiť ani zvládať, kŕčovito ma odmietala a revala.. Psychológ ktorý vám hovoril že jej nervová sústava dozreje, má pravdu, moja dcéra je už nejaký ten rôčik z tých problémov von.
Prepáčte tu na fóre že riešime všeličo iné, no ja si myslím že v takýchto prípadoch je nesmierne dôležité, ako sa zachová mama, tak ak to trochu pomôže komukoľvek druhému tu, pomôže to vždy aj aspoň jednému dieťaťu. Zvláštne že i keby bol otec v rodine akokoľvek dôležitý, toto je problém iba medzi matkami a dcérami. Otcov sa ako keby netýkal a ani ho neriešia. Pekný deň.
|
|
|