Odpovedal: linda Re: normalna vec alebo nieco viac? (číslo príspevku 152.967, zo dňa 15.01.2008. videné 252x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 152967: ahoj diana, trosku si ma vystrasila, lebo ja som mama a moja dcera ma sice len sedem rokov, ale niecim mi ju strasne pripominas. ona ked chce povedat, ze sa ma zle, z akychkolvek dovodov, tak to z nejakych inych dovodov nechce nikomu povedat a chce s tym byt sama, az to vybuchne do totalneho zachvatu zvieracieho revu niekedy v noci alebo ked je vecer velmi unavena. uz to sice v takom brutalnom prevedeni nemava, ale tych par strasnych revucich zazitkov sa neda zabudnut. zacalo sa to u nej, ked mala presne dva roky aj dva mesiace a narodilo sa nam druhe dieta. a to by problem nebol, ale zacal to byt, ked som bola vacsinu casu s malym a tomu sa v prvych dvoch mesiacoch nevyhnes, kym si to babo zvykne jest, spat...a ona to pocitovala pravom ako hroznu krivdu, ktoru ani sama nevedela pomenovat, alebo si myslela, ze sa to nehodi. a v podstate mi to takto vracala, lebo ked sa to stalo prvykrat, zobudila sa v noci o druhej a bez upozornenia zacala vrieskat, ja som sa strasne zlakla, a bala som sa, vypadala ako posadnuta a nedalosa to zastavit, trvalo to asi dve hodiny...a zopakovala to asi po tristvrte roku, ale to som uz mala vypracovany plan ako tomu predchadzat-nikdy ju nepresilovat, dostatok oddychu, veeela pozornosti, len primerane naroky, vela zabavy, a ked to prislo, tak mat poruke nieco na pitie a oblubene dvd, do 5min sa skludnila a potom jej samej to bolo luto, ze sa jej to stalo, tak sme ju ukludnovali, ze kazdemu obcas nekontrolovatelne prasknu nervy, nech si z toho nic nerobi a ze je to normalne. potom sa to uz v takej miere nestalo, ale ked sa napr.zobudila pri prenasani z auta a bola unavena, vrieskala, menej a kratsie, teraz uz takmer vobec, ak tak je to v case, ked je naozaj moc unavena citi nejaku krivdu. krivda u nej vlastne znamena ze jej venujeme na jej vkus malo pozornosti, stale sa porovnava s bratom, v podstate to teraz vypada ako take mini pubertalne stavy. nikto z nasho okolia netusi, ze nieco podobne zaziva, ani ze je lahsie unavitelna, ani ze az tak strasne chce kazdemu vyhoviet, ze to ide na ukor jej samej. mava pocity ukrivdenosti z vlastnej frustracie a uz aj dokaze formulovat vety typu brata neznasam, nech zmizne z nasej rodiny. milujem ju velmi, ale musim si davat velky pozor, aby som jej nechtiac neublizila, pretoze vsetko strasne preziva a riesi to s niekolkomesacnym oneskorenim. na jednom fore mi raz jeden psycholog povedal, ze vekom jej nervovy system dozreje a vsetko bude o.k. ale u teba sa to zda sa stale nelepsi. tak uz sa nekasli a rovno povedz svojej mame, nech ta viac lubi, alebo sa vykasli na rodicovsku lasku a najdi si nejaku nahradu na milovanie-babku, ucitelku, farara. bohuzial psycholog ti novu mamu plnu pochopenia a lasky nedoda, ale mozno by ta presvedcil, ze si super, ibaze trosku viac citliva a inteligentna ako tvoje okolie a radsej nech sa tyra tvoja mama ako ty. neublizuj si, vacsina z nas nema idealnych rodicov. a mame by som povedala, ze potrebujem lekarsku pomoc, lebo si ublizujem a uz ma to nebavi a ze za to moze ona, lebo je... Reakcie na príspevok: Re: normalna vec alebo nieco viac? (266x, jarmila, zo dňa 2008-01-15)