Odpovedal: jarmila
Re: Prechodný ischemický atak mozgu
(číslo príspevku 149.199, zo dňa 14.11.2007. videné 760x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 149199:
Emília sú (samozrejme je to len hrubé delenie) dva typy ľudí:
Jeden po zistení diagnózy začne robiť aktívne všetko pre to, aby si sám pomohol. Zaktivizuje sa, vyburcuje, naškriabe aj posledné sily, len aby sám aktívne niečo spravil pre svoj lepší zdravotný stav. alebo minimálne aby sa mu nezhoršoval.
Druhý sa k tomu postaví akoby osudovo, fatalisticky. Toto ma čaká, môj ty bože, no tak ja už určite zle dopadnem. Hrozne sa bojím, čo len bude, čo ak sa mi to vráti, čo ak sa mi to zhorší.. joj, joj, čo len teraz mám robiť, och bože, celý život sa tak dobre stravujem a taký som poriadny a disciplinovaný a teraz toto.. hrozné.. prečo ? prečo sa mi to stalo? Určite to už teraz zle dopadne.. och joj.
A čo myslíš, ktorý z nich má lepšie vyhliadky na pokojnejší a hodnotneší život? Nepýtam sa schválne na "dlhší život", lebo ten samozrejme nezáleží len od nášho chcenia. Ale ide o kvalitu života, nech je nám súdené akokoľvek dlho či krátko si požiť.
K čomu myslíš že je prospešný chorobný strach? Pomôže? Bude ti lepšie? Vyhneš sa niečomu len preto, že sa tak strašne bojíš?
Ospravedlňujem sa ak sa ti zdajú moje slová trochu ostré. Sú také schválne.