Odpovedal: jarmila
Re: Prechodný ischemický atak mozgu
(číslo príspevku 149.264, zo dňa 15.11.2007. videné 974x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 149264:
Emília presne toto by som chcela, aby sa ti podarilo zmeniť. To je asi fakt to najdôležitejšie: "Chcem sa toho pocitu zbaviť" toto je pre teba v týchto dňoch podstatné.
Dobre, úplne chápem, nevieš sa toho pocitu zbaviť. Ale neopakuj to stále, tým si to fixuješ. Teraz ešte to cítiš presne tak, že sa nevieš.. ale skús: .."chcem sa zbaviť strachu, nie je mi na nič.. nepomôže. Nechcem sa už takto báť.."
Ja ťa chápem, lebo mám dve deti ktoré milujem tak ako všetky mamy svoje deti navyše jedno je ešte dosť malé. Pred 1 a pol mesiacom ma chytil taký stav, že búšenie srdca, pulz okolo 100. Inak som hypotonik, tlak 90/60. Len pre ten pulz som použila digitálny tlakomer. Pulz skutočne nad 100, ale aj tlak išiel hore: postupne behom hodiny až na 160/95. To už som lapala po dychu, nebol možný pokojný a hlboký nádych. Musela som poprosiť môjho 22 ročného syna, aby mi zavolal rýchlu zdrav.službu. Sanitka prišla do 6 minút, prvých 10 min ma v sanitke pred domom "stabilizovali", ja som o tom nevedela, lebo som sotva vnímala, ale syn bol pri dverách sanitky zvonka. V nemocnici mi dali infúzku a spravili EKG. Vzhľadom na to že EKG nič miomoriadne neukázalo, pustili ma domov.
Veľmi som sa bála. Ale dcére som sľúbila, že sa na noc určite vrátim domov. A keď mi syn povedal, že bol pri tom tých prvých cca 10 min, tak som si povedala, že musím urobiť všetko čo len môžem, aby sa toto nezopakovalo, aby ma deti nemuseli vidieť v takomto stave.ˇOdvtedy sa mi darí brať to pozitívne, nepodlieham žiadnym strachom, absolvovala som vyšetrenia a robím čo mi lekári povedia, pritom všetko robím aktívne ako doteraz a som veľmi rada, že som nepodľahla žiadnym chorobným strachom, práve kvoli deťom a vďaka nim.
Drž sa.