Autor otázky: Peter
Nechcená homosexualita.
(číslo príspevku 14.200, zo dňa 25.12.2002. videné 1170x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 14200:
Som vysokoškolsky vzdelaný zamestananý 25 ročný chalan. Chcel by som Vás touto cestou poprosiť o pomoc, ak možno vôbec hovoriť o pomoci, možno si len "vypočuť" Váš názor. Tým "Vás" mám na mysli názor odborníka, hoci ma poteší aj názor laickej verejnosti. Bohužiaľ, ide o stále v našej spoločnosti chúlostivú problematiku, preto by som chcel poprosiť všetkých, ktorí touto témou opovrhujú, aby ma neraňovali nepeknými poznámkami, resp. aby si to ani nečítali.

Pred asi 4 rokmi som zistil, že som gay. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby som nebol (a stále som) zaľúbený do jedného prekrásneho dievčaťa (fyzicky aj duševne). Keď sme sa zoznámili, mal som 17, ona 16. Viem, že o sexuálnej orientácii sa rozhoduje už počas vnútromaternicového vývoja, rovnako tak, že počas dospievania môže byť človek v tomto smere v rozpakoch. Skutočne som bol prvé 3 roky vzťahu presvedčený o svojej štandardnej orientácii. Vzťah bol veľmi hodnotný, dokázal by som o ňom veľa písať, s použitím množstva superlatívov. Po čase začali problémy v sexuálnej oblasti. Pre partnerku som prestal byť príťažlivý, napriek tomu sme sexuálne žili ďalej. Treba poznamenať, že náš sexuálny život nebol úplne zdravý. Mali sme asi 1-2 krát do týždňa peting kombinovaný s orálnym sexom zakončený vždy na oboch stranách orgazmom. Už zrejme v tom čase skutočnosť, že som netúžil po klasickej súloži bola prejavom mojej homosexuality. Určite sa Vám to zdá prinajmenšom čudné, že sme takto obaja mohli žiť, náš vzťah však bol založený na mnohých ďalších, veľmi vzácnych hodnotách. Takto sme to ťahali spolu ešte 1,5 roka. Ja som už vedel o svojej orientácii, ale nejako som si to nepripúšťal. Vlastne som si to úplne nepripustil dodnes. Rozišli sme sa z partnerkinej iniciatívy. Bol v tom iný muž, s ktorým bola 2 roky, mala s ním uspokojivý sexuálny život, hoci pravdepodobne poznačená našim predchádzajúcim vzťahom, nemala s ním súlož. Obaja sme rozchod vzhľadom na našu vzájomnú obrovskú naviazanosť ťažko znášali. Ona si s ním nerozumela dosť dobre v ostatných veciach a po 2 rokoch sa ku mne vrátila. Ja som za ten čas uspokojoval svoje sexuálne napätie výhradne onaniou, sprevádzanou sexuálnymi fantáziami, najmä sexom s mužmi. Druhá fáza nášho vzťahu bola sprevádzaná (trvala pol roka) absolútnou sexuálnou absenciou s výnimokou dvoch razov, kedy ma partnerka uspokojila rukou bez toho, aby som ja uspokojil ju.

Pred niekoľkými dňami som sa partnerke zdôveril so svojím problémom, čím som si tento fakt viacmenej pripustil aj sám pred sebou. Zareagovala podľa mojich očakávaní, s nekonečným pochopením. Dokázali sme sa o tom veľa rozprávať.

Viete, považujem sa za rozvážneho a inteligentného človeka a v tomto duchu sa snažím opísať aj môj problém. Možno práve preto v týchto riadkoch necítiť, že v skutočnosti som na tom dosť zle. Som výrazne rodinne založený človek, doteraz som stále sníval o manželke a deťoch. Znamená to pre mňa tak veľa, že sa nebojím to označiť slovným spojením - zmysel môjho života. Objektívne ma však ženské telo nepriťahuje a veľmi ma FYZICKY priťahujú muži, čo súvisí aj s mojimi sexuálnymi predstavami. Na druhej strane, z PSYCHICKÉHO pohľadu, sa mi život s mužom protiví, ba až hnusí, bije sa to s predstavami o mojej budúcnosti.

Cítim sa neuveriteľne prázdny a celý môj budúci život mi pripadá bez zmyslu. Žiť s mužom nechcem, cítim to tak, že do inej ženy sa zaľúbiť nedokážem, navyše by to bolo odo mňa nepekné keby som to pred ňou a aj sebou potláčal. Vnímam to ako zákernú facku od osudu, s ktorou sa neviem zmieriť.

Chcem sa poďakovať každému za jeho úprimný názor a bol by som veľmi rád, keby ste mi poradili aj možnosť kvalintnej konzultácie s psychológom, samozrejme platenej.