Odpovedal: Zdenka
Re: čo mám spravit?
(číslo príspevku 135.034, zo dňa 21.05.2007. videné 318x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 135034:
iste, suhlas...a presne pre tento zakerny dovod je niekedy velmi tazke zit tak, aby sa dalo povedat - ach, aky je ten zivot krasny...
ja naozaj netusim, nakolko vierka lasku od dcer dostava a v akej podobe...momentalne je to vsak aj moja snaha - najst ten spravny vztah medzi mnou a mojimi detmi, pretoze aj ja sama si vytvaram svoj vlastny zmysel a pokusam sa presne o to, vlastnit nieco, co mozno vlastnit i tak nakoniec nebudem...alebo resp. budem, ale mozno nie tak, ako by som si zelala...nikdy nic nie je iste a urcite, vsetko je iba velke riziko...
diskusie o tom, na kolko je pani chora alebo nie je, si ja netrufam riesit...

vsimla som si vsak paradox v tvojom prispevku Vieri, kde na uvod tvrdis, ze laska sa neda vynutit, ale dalej pises, ze ak nevladze, manzel a dcery by pomoct mali, ze je to v ich zaujme...hm...Vieri, vies, ktory dovod je jedinym najspravnejsim, kedy poskytujeme niekomu svoju pomoc ? predsa laska...ak nejestvuje medzi nou a ci uz manzelom a dcerami silny zdravy vztah a laska, neexistuje ani nijaky iny dovod, pre ktory by jej "MALI" pomoct...
presne tuto vetu mi jedneho slnecneho dna povedala moja vlastna matka...ked som so slzami v ociach bola v koncoch, unavena, dve malicke deti...obula sa do mna, ze som nieco v domacnosti neurobila (slo o nerozmrazenu chladnicku), vynadala mi, ze cely den som doma (na materskej s dvomi malymi detmi) a nerozmrazila som chladnicku...podotykam, mne nikdy s detmi nikto nepomohol, mama sa pred vlastnymi vnucatami zamykala vo svojej izbe a ani ked ju trojrocna vnucka prosila sediac na WC, ze babi, je hotovo, ani tak nebola ochotna jej ten zadok utriet...prebalovala som rocneho syna a ona jej len zamrmlala - vydrz, mama hned pride, len co dorobi tvojho brata...a spokojne odpochodovala do svojej izby, kde sa opat zamkla...lebo 3rocna vnucka uz na klucku dociahla...a vtedy, v ten den s nerozmrazenou chladnickou som sa jej spytala, preco stale do mna len vyryva namiesto toho, aby mi niekedy aspon trosku pomohla...jej slova mi zneju v usiach dodnes: POVEDZ MI JEDINY DOVOD, PRE KTORY BY SOM TI MALA POMOCT...
v ten den som pochopila vsetko...nie...ak to ona neciti, tak naozaj ziaden dovod neexistuje...lebo jedinym skutocnym dovodom je LASKA...