Odpovedal: Zdenka Re: čo mám spravit? (číslo príspevku 135.164, zo dňa 22.05.2007. videné 277x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 135164: mila anna...obcas vo svojich prispevkoch pouzijem nieco zo svojho zivota, sice sa tym velmi odhalujem, na strane druhej - co mam skryvat ? nechcela som tym rozprudit tu moje zalezitosti, pretoze to by bolo naozaj na dlho :) a aj tak by mal kazdy iba pocit, ze pisem novu telenovelu... chcem ti len anka napisat, ze nemyslim si, ze tvoja mamina ti pomaha iba z povinnosti...mozes sa ma spytat - odkial to viem a ja ti iba poviem - matky vzdy/vacsinou svoje deti miluju...tu mozno zaznie paradox v navaznosti na temu - moja mama - ale vies, v konecnom meradle pripustam, ze mozno ma niekde kdesi v najtemnejsom zakuti jej podivnej duse aspon trochu rada ma... moja mama, vies, je kapitola sama o sebe, to sa neda sem opisat, ale kto ju pozna, pousmeje sa nad mojimi benevolentnymi slovami a tisko chape...jej obrovsky egoizmus, nekompromisnost a cudne zmyslanie dosahuju tak obludne rozmery, ze s niecim podobnym sa naozaj stretnes uz len v zlom filme a aj to si povies, scenarista si asi nieco slahol :) nie, myslim, ze nie sme na tom rovnako... ja totiz este do dnesneho dna stale trpim direktivnost svojej matky i sestry, z akehosi nepochopitelneho dovodu nie som schopna otvorene im povedat - TAK DOST, S VAMI KONCIM...i ked, zrovna dnes pretiekol isty pohar a som uz naozaj velmi velmi blizko k tomuto odhodlaniu... anka, naozaj si myslim, ze matka ti pomaha, lebo jej to kaze jej vnutro, navonok to mozno chape ako akesi prikazy svojho vnutra a nespravne to reprodukuje... niekde u vas sa mozno stala chyba, niekde nastalo odcudzenie a je to velmi zvlastne, ze taketo odcudzenia mozu nastat aj medzi tymi najblizsimi bytostami... neviem o tebe nic, ale myslim si, ze ste si "vypestovali" isty odstup, barieru...ale tu je mozne, pokial budu chciet obe strany, prekonat...len niekto musi ucinit ten prvy krok...napriklad - vyskusat to "zabudnute" objatie...a podla reakcie uvidis, na com si...len to aj ty musis, anka, chciet...mohlo by vam to otvorit novu dimenziu, do ktorej nasledne vstupite cez dlhocizny rozhovor... prajem ti pekny vecer