Odpovedal: evka Re: priateľ - názor (číslo príspevku 133.098, zo dňa 03.05.2007. videné 355x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 133098: Ahoj mariana, moj priatel sice netrpi ziadnou chorobou a ani sme nemali problem ako ty s tehotenstvom no myslim ze ani toto by nemal byt dovod na to aby si tvoj priatel nespomenul na vyrocie. Nepisala si ako dlho ste spolu. Ja som s priatelom uz 9 rokov.. zatial si ma betar nezobral..ale mam pocit ze uz sa k tomu schyluje. ale k veci. kedysi sme mali tiez tazke obdobie, mozno aj dve. Hlavne druhy rok po tom co sme sa poznali a realne zacali spolu "chodit". Boli to hadky na dennom poriadku za hovadiny, jednoducho kazdy sa v tom vztahu chcel presadit za kazdu cenu. Avsak cez to vsetko sme si uvedomili ze chceme byt spolu takze sme zvolili nasledovnu bojovu taktiku. je velmi dolezite vo vztahu sa rozpravat. O vsetkom. O tom ako sa ti urobilo ocko na pancuche az po to kto ta v praci nastval ci ine mozno intimnejsie veci. myslim ze dalsia vec u vas je dolezita.. Nam to pomohlo a velmi utuzit vztah. Aj voj priatel sa musi uvedomit ze nieje jediny na svete ale ze ty si pre neho ta jedina a najlepsia. Zmenit uhol pohladu na teba... mam pocit ze on si prilis zvykol na to ze tam proste v tom vztahu "upratujes" na spravnu mieru vsetko ty. daj mu kus zodpovednosti a nenechajho aby sa viezol. Inak si ta nebude vazit tak ako by sisi to zelala ty. druha kriza ktoru sme mali bola pracovna kriza kedy moj mlady byval v praci od svitu do mrku... asi pol ci tristvrteroka v kuse. S tym ze to sme uz spolu zili v jednej domacnosti. A poviem ti ze ked nesedel v praci ..flakal sa s kamosmi po vonku. Ja som bola bokom lebo parta bola v tej dobe dolezitejsia. No moja trpezlivost mala tiez svoje hranice.. a to moje neustale "vyplakavanie" na kamoskine plece ako sa mi frajer nevenuje nikam neviedlo. Takze opet.. taktika sa zmenila. utok siel priamo naneho a to otvorene so vsetkym co sa mi na tom nepacilo - ale bez hysterie a zbytocnych vylevov. Poviem ti.. moj monolog trval asi 15 minut... ale zabral dostatocne. Zrazu si uvedomil ze vlastne zije somnou a nie s nimi. Dal mi zapravdu. Txmto vsak nechcem povedat ze uz nikdy nikam nesiel sam.. :o) no bolo to take zdravsie... nic prehnane. Pracovnu dobu neviem ako skratil (ale tipujem ze sa prestali popraci hrat hry) a braval ma viac von. Haha ked si na to spomeniem..prisla som si ako psik co caka na pana aby ho vyvencil. Musim vsak dodat ze pri tom vsetkom NIKDY nezabudol na ziaden sviatok... kvetinky mi trha na luke aj len tak. mariana preto si myslim ze ak ma tvoj priatel tento postoj co pises treba na to rozumny pohovor, najlepsie ak si spises veci ktore ti vadia a otvorene sa s nim o tom porozpravas a samozrejme vyckas a popytas sa jeho co vadi jemu a vypocjes si to. bez servitok na rovinu. s tou svatbou by som pockala. Ak je takyto nerozhodny mohlo by to narobit viac skody ako uzitku. Neviem ci som ti pomohla ale dufam ze aspon v niecom ano.