Autor otázky: mariana
priateľ - názor
(číslo príspevku 133.075, zo dňa 03.05.2007. videné 485x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 133075:
Často si čítam otázky a odpovede na tejto stránke a občas aj ja potrebujem radu tak sem zájdem. Teraz by som však poprosila nie o zdravotnú radu skôr poradiť ľudsky. Ide o to, že mám priateľa, ktorý ma má rád, ale neviem, či je typicky chlapské, alebo len on, máme občas problémy. Zo začiatku chodenia bolo všetko ok ale potom sa správal tak aby sme sa rozišli, nedalo mi to a nakoniec vyšiel s pravdou von - bolo to kvôli jeho chorobe, ktorá sa nedá liečiť ale postupne rokmi sa bude zhoršovať hoci teraz môže viesť plnohodnotný život. Myslel si že zutekám ked sa to dozviem, nezutekala, potom vždy ked bol nejaký problém medzi nami nikdy neprišiel a nesnažil sa ho riešiť bola som to ja čo držala náš vzťah. Veľa krát pri tom som mala už toho po krk a chcela ho nechať.Koľko krát sľúbil, že niečo pomôže a nič, a ked mu to pripomienem tak len, že či mi nepomohol a pod.Lenže pravda je taká, že skoro nie. A potom sa tvári akoby som mu povedala, že je ten najhorší na svete a čo on také zlé urobil. Ale vždy sa potom na čas spamätal a bolo to fajn. Tento rok som skoro prišla o život pri mimom. tehot, on bol na liečbe so svojou chorobou a to sme všetko zvládli, lenže stále musím brať na vedomie, jeho potreby a pod. Pred mesiacom keď som ho najviac potrebovala a jemu podla slov bolo prednejšie, jeho auto a jeho potreby ako ma podržať v zlom stave po strate dieťaťa som mu povedala jasne ,že takto nie, ak ma má rád nech sa tak správa a ked to tak nieje alebo má s tým problém a vie len lásku a veci s tým spojené prijímať ale nie aj dávať nech ide a nájde si takú aká mu bude vyhovovať a, ktorá bude znášať všetko s ním ako ja. Od tej doby je ako znovu zamilovaný - super. Až do tohto týždňa, mali sme výročie, ja som kúpila darčeky a z láskou dala deň pred výročím, lebo som nevedela či s ním na druhý deň budem, žiadan romantika sa nekonala ani jedna pekná súvislá veta. Len ďakujem a možno naozajstná radosť z darčekov. v deň d som čakala a nič, akoby sa nič nedialo, bolo mi to veľmi ľúto, kvety od neho dostávam, len keď sa chce udobriť, ked už mu horí pod zadkom ale nie vtedy kedy treba alebo sa to aspoň sluší. Mám ho rada, a dokonca zvažujeme že o rok budeme spolu možno ako manželia. Keď som bola tehotná, navrhla som mu nech bývame zatial u mňa ale nič ani ked som mu pripomenula že tá možnosť tu ešte stále je. Ani sa ma vtedy neopýtal či si ho vezmem, a ked sme o dieťa prišli tak to už fakt nemal dôvod povedať, hoci ja stále od vtedy zvažujem či ísť znovu do toho rizika, že to nemusí dopadnúť dobre a veci s dieťaťom spojené.
Je to všeobecný problém chlapov, že zabúdajú na výročie - hoci sme ten deň dlho spomínali pred tým aj deň pred tým, že vedia si nájsť sto výhovoriek prečo nemohli a nemali čas niečo zohnať a ani jeden spôsob ako sa o to postarať alebo len môjho. Bolo to naše prvé výročie a ja som myslela, že ked som mu pred mesiacom jasne povedala, čo a ako tak som dufala, že ma aspoň niečím prekvapí. Prekvapil, tým, že sa tváril akoby sa nič nedialo. Pritom ja rozmýšlam či si ho vziať alebo nie, mať s ním dieťa alebo nie a teraz som fakt na vážkah. Prosím povedzte mi svoj názor nezaujatý na taký prístup.