Autor otázky: Milada
je toto depresia?
(číslo príspevku 13.049, zo dňa 07.11.2002. videné 841x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 13049:
Ahojte milý tím edusanu.

Mám dlhodobý problém, s ktorým si už neviem poradiť.
Začalo sa to všetko pred rokov. Prežila som strašný stres. Bol nám odcudzený majetok v hodnote 130 000 sk, ktoré sme horko ťažko našetrili. Odvtedy začali moje problémy. Najprv to bolo budenie vždy v noci na to, že mi je zle od srdca. Vždy ráno, a o druhej som sa zobudila a oblieval ma pot. Tak som začala robiť to, že vždy som bola do polnoci hore, aby som sa dostatočne unavila na to, aby som už o druhej nevstala. Takto som to ťahala mesiac. Potom to už nešlo, organizmus si žiadal svoje a další mesiac som prespala celý. Spala som už ako dieťa od ôsmej. Vždy to však bolo so strachom, že sa zobudím a znova to na mňa príde. Chvíľu bol pokoj. Potom začiatkom marca som strašne prechladla. Mala som zápal priedušiek a hrozný kašel. Toto som prechádzala dva týždne, potom som už musela ísť na maródku. Ale strašne ma bolela hlava. Hneď som mala pocit, že mám nádor na mozgu. Mala som strašné stavy, nemohla som spávať, myslela som iba na to najhoršie. Potom som išla na CT mozgu a nič tam nebolo, a hneď aj prešla bolesť. Potom, asi po pol roku sa tá bolesť hlavy znova vrátila. "Donútila" som neurologičku, aby sme to opakovali, aj ked v duchu som si hovorila, že za pol roka sa nemohlo nič zmeniť a predsa len, je to veľké žiarenie. Nedbala som a išla som. Samozrejme negatívne. Ale odvtedy, trvá to už asi štyri mesiace mám také zvláštne stavy. Stane sa to vždy asi raz za deň. Sú to také zvláštne stavy, mám pocit, že prestávam dýchať, srdce mi bije rýchlejšie a cítim sa ako pred smrťou. Mám kopec zdravotných problémov, hlavne s chrbticou. Vždy ma niečo bolí, alebo pichá. Mám svalovku z ničoho nič. Som unavená a nič ma nebaví.
Mám aj nízky tlak. Najprv som myslela, že tieto stavy sú z jeho kolísania. Ale mne sa nekrúti hlava, iba mám pocit, akoby som "odchádzala". Nevšimla som si faktor, ktorý to vyvoláva. Vždy sa pristihnem pri tom, že aspon raz za deň myslím na to, čo sa mi zasa stane zdravotne. Aj cez víkendy. Zabudnem na to, iba keď som v práci. A popri tom mám koníčky, ktoré ma bavia a venujem sa im. Vtedy som v pohode. Bojím sa, či tieto stavy sú skutočné, alebo iba výplodom mojej fantázie. Je toto depresia? Ked som v pohode, tak si to absolútne nepripúšťam, pripadám si ako zdravý normálny človek. Ale akonáhle ma niečo pichne, najradšej by som bežala na pohotovosť. Čítala som veľa článkov o panických atakoch, niečo na mňa sedí, ale predsa len akosi sa tam neviem nájsť. Vždy si hovorím, že moje zdravotné problémy sú predsa skutočné, a nie výplod fantázie. Denno denne si meriam teplotu, hocikedy sa pristihnem, že si meriam z ničoho nič pulz - čo ak sa náhodou niečo vo mne deje a ja to týmto meraním možno zistím. Muž mi už vykrikuje, že som hypochonder. Veľa krát si tak pripadám aj ja. Ale ked na mňa príde pocit, že všetko v mojom tele nefunguje, tak si to už nemyslím.

Chcela by som vedieť, či má niekto s niečím takýmto skúsenosť - toto je depresia? panické ataky? už nerozumiem sama sebe.
Niekedy pri takomto záchvate mám pocit, že bude lepšie, ked sa mi niečo stane, a už nebudem zažívať takéto obavy.