Autor otázky: Lenka
manzelova zavislost na mne
(číslo príspevku 125.579, zo dňa 28.02.2007. videné 2242x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 125579:
Dobry den, prosim o radu a pevne verim, ze aspon niekto ma pochopi a nepomysli si ze som uplne sibnuta, ale citim, ze ja sama o chvilku budem zrela na psychoterapiu.
Mam 27 rokov, 6 rokov sa poznam s mojim manzelom. Manzelia sme 3 roky, byvame spolu 4 roky. Ide o to, ze mi vadi nieco, co mi kazda moja kamaratka zavidi. Moj manzel je uzasny chlap. Plne ma vo vsetkom podporuje, nie je ziarlivy, zniesol by mi modre z neba. Podporuje moje zaujmy, moje konicky, moju karieru. Mne vsak uz dlhsie vadi nieco, co ani nedokazem pomenovat. On ma miluje tak velmi, ze mi to pripomina opiciu lasku. Vecne by ma len uhladzal, zaspaval tak, ze som v jeho naruci, ked sme doma, mam ho vecne za patami. Priklad: sedi pri pocitaci, odidem z miestnosti, napriklad do kuchyne alebo k telke. Behom 15 minut je za mnou, ak sedim pri telke, sadne si tak, aby bol na mne doslova nalepeny, ak som v kuchyni polozartom mi nadava ze pokazde od neho uteciem. Najradsej by bol, keby som vecne len sedela vedla neho. Vtedy je spokojny. Ked som v tej istej miestnosti, kazdy sa mozeme venovat niecomu inemu ale musi ma mat na ociach. Kazdy den si vynucuje minimalne pol hodinu, ked "chce len byt pri mne". V jeho ociach to znamena, ze si lahneme a on ma uhladza, objima (ziaden sex!). A ja cumim do stropu a nudim sa robim to len kvoli nemu.
Nie je ziarlivy, pokojne ma posle na chatu s kamaratkami, je rad ak sa bavim, ale nezabudne mi kazdy den volat aspon 3x s tym, ze ma chcel len pocut. Nepyta sa s kym som a co robim, neziarli. Ked je v praci, kazdu chvilku bud posle email, ze mu chybam, smsku, pripadne mi pise na inom komunikacnom kanale.
Bol taky uplne od zaciatku. A odzaciatku vedel, ze mi to vadi, ze ja proste potrebujem priestor aj sama pre seba. Snazil sa to obmedzovat a ja som sa upokojovala tym, ze ked prejde najvacsia zamilovanost, snad sa to ustali na normalnej hranici. Lenze, mam pocit ze ma miluje cim dalej tym viac a ja uz niekedy toho mam plne zuby. Ved je to uz 6 rokov a nejak to neopadava. Nemozem prejst okolo neho bez toho, aby ma neobjal, nedal mi pusu. Ked som sa s nim snazila o tom rozpravat, ze proste potrebujem priestor, tak sa urazi. (potom sa tvari, ze to len naoko a zasmeje sa sam na sebe, ze on nemoze za to, ze ma tak strasne lubi..ale mam pocit ze bez vetra sa ani listok nepohne) Ale ako som povedala, je to samostatny chlap, dokaze si oprat, navarit, upratat, spokojne ma posle na tyzden na chatu bez neho s tym, ze chce aby som sa mala co najlepsie. Dal, kupil a spravil by pre mna vsetko, co mi len na ociach vidi. Samozrejme, ze ho aj ja milujem, inak by som s nim nebola. Velmi si rozumieme, okrem tohto nemame ziadne ine problemy. Je to zaroven aj moj najlepsi kamarat, mame idealne a uzasne manzelstvo a toto je jediny problem, aj to len z mojej strany. Ale neviem ako eliminovat tu jeho opiciu lasku voci mne. Za chvilku ozaj budem zrela na psychologa, proste potrebujem priestor a cim dalej mam silnejsi pocit, ze ma ta jeho laska az dusi. A pokojne mi napiste ak si myslite ze problem mam skor ja, naozaj budem vdacna za kazdu radu. Za kazdy postreh ako z toho von velmi dakujem.