Odpovedal: Zdenka
Re: manzelova zavislost na mne
(číslo príspevku 125.748, zo dňa 01.03.2007. videné 1173x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 125748:
Lauri, chapem, v urcitom kontexte sa to zda zenam, "vlastniacim" presne opacny extrem, nepochopitelne...Moct si to tak vyskusat aspon kratucky cas...uzit si priazen, blizkost, dotyk, zaujem...nehu...
Lenze...uz to tu bolo niekolkokrat spominane, a VZDY to plati - kazdy kazducky extrem je skodlivy. Je sice pravda, ze ak by mal clovek porovnat tieto 2 extremy, tak zena, ktora ma vedla seba toho "pritulneho", je na tom naozaj o velky kus lepsie...v skutocnosti je na tom lepsie o jednoznacny nezvratny dokaz lasky, v protiklade chladneho muza, ktory akoby naopak svojim lahostajnym postojom dokazoval svoju nelasku...lebo tento fakt boli...
Ale je pravdou aj to, ze aj neustale hladkanie a neustala blizkost (nazvala by som to nalepkovym syndromom) moze sa stat problemom. A clovek sa asi zacne citit trochu previnilo, kedze mu zacne tato blizkost partnera prekazat, podla mna to spusti velmi zvlastne pocity a paradoxne protichodne emocie. Laura, skusila si uz jest svoj oblubeny zakusok kazdy den - rano, na obed a vecer ?
Myslim si, ze zboznujeme, ked nas milovany clovek objime, prituli, chyti za ruku...lenze...ak sa to deje uplne stale a bez prestania, prestane to byt onou TUZOBNE OCAKAVANOU chvilou, momentom, ktory je tak vzacny a vytuzeny...proste, mate to ako vzduch a po pravde, niekedy je aj dost nepohodlne zotrvat vela casu v zovreti alebo "zmacknuti" objatia. Je to krasne a prijemne, pokial to netrva dlho predlho...Aj ten najuzasnejsi film, ak by nemal nikdy koniec, zacal by byt nudnym a dokonca neziaducim. Potrebujeme koniec, aby sme vstali, isli na vzduch, prevetrali kosti a mysel...
A vo vztahu to nie je vobec ine...potrebujeme byt aj sami so sebou, aby sme po tych krasnych objatiach stihli TUZIT...lebo stastie nie je ciel, stastie je cesta...ak vam niekto nechtiac uberie tuzbu, teda cestu za stastim, nepomoze ani vedomie, ze v cieli vlastne sedite...vychadzajuc z najpravdivejsieho spominaneho porekadla, ze stastie je cesta - logicky plynie -> nemozno byt takto stastnym...

/neplati, ak to vyhovuje obom a dokazu to povazovat za cestu...je to naozaj o potrebach, vlastnostiach.../