Autor otázky: Miro
strach zo smrti, úzkosť,
(číslo príspevku 124.511, zo dňa 18.02.2007. videné 792x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 124511:
Prajem Vám dobrý deň...
Po prečítaní skoro všetkých príspevkov súvisiacich so strachom, panikou a úzkosťou som sa teda rozhodol aj ja Vás poprosiť o radu.
Mám 32 rokov, podnikám v oblasti vzdelávania dospelých, mám vlastnú malú jazykovú školu, čo je chvíľami dosť stresujúce. Moje problémy sa začali pred 8 a pol rokmi, keď som sa liečil v súvislosti s drogami. Bral som LSD, pervitín a fajčil som dosť veľa marihuany. Bral som Seropram a chodil som na súkromné terapie k istému známenu psychiatrovi. po dvoch rokoch abstinovania a dodržiavania všetkých rád som sa z toho dostal. Už sa "neoblbujem" žiadnymi drogami viac ako 8 rokov... Potom som žil "slušným životom" až pokiaľ som nezačal v júli roku 2004 podnikať. Stres, splácanie pôžičiek, nedostatok peňazí a neuveriteľná únava mi spestrovali život. V decembri 2004 to vyústilo do stavu, keď som sa celý triasol a mal som pri tom zvláštnu chuť v ústach, akoby mi v nich "vytiekli tužkové batérie". Dostal som od obvoďáka Neurol stým, že keď budem pociťovať veľkú nervozitu, tak ho mám užiť. Prešlo to asi po dvoch mesiacoch. No v máji 2006 som sa dostal do stavu, kéď som si myslel, že dostanem infarkt, srdce mi búšilo, potil som sa, mal som sucho vústach... Po vyšetreniach srdca, absolvoval som aj sono srdca a záťažové testy, mi doktor povedal, že srdce mám úplne v poriadku, že mám ísť k psychiatrovi. Tak som išiel za doktorom, ktorý mi už raz pomohol. Dostal som Xanax 0,5 a užíval som ho asi šesť týždňov - ráno a večer. Potom som ho začal vysadzovať a už osem mesiacov si ho dám raz za dva - tri týždne, keď "to na mna príde", jednoducho, keď mi búcha srdce, potím sa idem umrieť. Cítim, že sa to zlepšuje, ale mám pocit, že to už trvá pridlho. Chodím na terapie, každé dva - tri týždne a skúšam sa doma upokojovať Schultzovým autogénnym tréningom, čo mi dosť pomáha. Ale stále neviem z pozadia mojej hlavy dostať tú strašnú myšlienku na smrť. Vždy sa mi objaví, keď vidím v správach niečo o katastrofách, o náhlych úmrtiach pomerne mladých ľudí, o samovraždách atď.
Mám dve krásne deti, ktoré ma už zopár krát videli v tom strašidelnom stave... Manželka mi nevie pomôcť, lebo nevie presne, čo mi je a čo mi v tej chvíli pomôže.
Poprosím Vás teda o radu, ako sa dostať z tých šialených myšlienok, keď už viem, že je to psychické a neumriem a že už to musí každú chvíľu prestať. Mám pocit, že sa to bjavuje, keď mám v pláne si trocha oddýchnuť a vypnúť, no tá choroba mi to akosi nedovoľuje.
Ďakujem za odpoveď a držím Vám palce, je to veľmi dobrá stránka...
Miro