Odpovedal: Ela
Re: Dr. Eugen Jonáš
(číslo príspevku 100.943, zo dňa 21.06.2006. videné 760x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 100943:
Ďakujem za rady, ale myslím, že taký extrém ako tvoj manžel by ten môj nezvolil. Veľmi sa ľúbime a naplánovali sme si, že budeme mať 2 deti. On veľmi očakával, že sa nám prvé narodí chlapec a keď som mu podľa ultrazvuku povedala, že to bude dievčatko, bol veľmi smutný, dokonca aj plakal. Ale keď sa dcérka narodila, plakal znovu, ale tentoraz od šťastia. Odkedy ju prvý krát držal v náručí, vytvorili si obrovské také puto. Veľmi ju ľúbi, stará sa o ňu, stále sa s ňou hrá, je to proste na ňom vidieť, že neľutuje, že je dievčatko. Ja som občas prehodila, že druhé určite výjde podľa jeho predstáv a bude mať chlapca, ale akoby to nepočul, len hovoril s láskou v očiach, že je jedno, čo to je, hlavne že je zdravá a šikovná, celkom sa v malej vidí, veľmi sa na neho podobá. Až mi zrazu jedného dňa povedal, že ďalšie deti už nechce. Tak som si dala spraviť výpočet a ukázala mu, že nám Dr. Jonáš vypočítal chlapca, ale ani tak nechce. Ja som si vysnívala, že budem mať minimálne dve deti a preto sa teraz nemôžem zmieriť s tým, že manžel druhé dieťatko odrazu nechce. Myslím, že jeho rozhodnutie súvisí s jeho dvomi staršími dcérkami v tom zmysle, že keď k nám príjdu, jedna sa zašije k TV druhá k PC a nič nerobia. Ja okolo nich behám aj okolo mojej dcérky a oni sa ani nepohnú, ešte po nich upratujem hodinu keď odíjdu. Inak sú veľmi milé a šikovné a mám ich veľmi rada, len sú trochu lenivé a myslím že ich správanie sa ovplyvnilo maželove rozhodnutie nemať ďalšie deti ani s nádejou, že by mohol mať vytúženého syna. Keď mi povedal, že ďalšie deti nechce, veľmi ma to sklamalo až som sa rozplakala a nemohla som sa s tým vyrovanť a vyše týždňa som bola smutná. Po celý čas som v manželových očiach videla, ako by mi chcel povedať, že dobre teda, budeme mať ešte jedno, ale aj keď sa správal a správa veľmi milo a láskyplne, nahlas to nevyslovil, že teda chce ďalšie. Myslím si, že keby mal istotu, že bude mať syna, tak by privolil. Nechcem otehotnieť bez jeho súhlasu, aj keď viem, že by ľúbil každé svoje dieťatko, je to veľmi dobrý muž a otec, ale pripadala by som si, že som ho prinútila a ak by sa nám zase narodilo dievčatko, mala by som asi z toho zlý pocit. Ale čo mám robiť, keď je moja túžba po bábetku taká silná a nechcem ani kvoli malej, aby vyrastala sama?