Odpovedal:
Ela
|
Re: Dr. Eugen Jonáš
(číslo príspevku 101.039,
zo dňa 22.06.2006.
videné 689x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 101039:
Je mi veľmi ľúto, čo si si musela prežiť a stále prežívaš. Máš pravdu, že som sa na druhé dieťatko veľmi zamerala a už po ňom túžim tak veľmi, že keď vidím moju dcérku, ako sa hraje s kamarátkinym synčekom, tak sa mi tlačia slzy do očí a tak veľmi by som chcela mať synčeka. Ale túto túžbu vo mne vyvolal manžel, pretože odkedy sme sa spoznali, stále len hovoril, že budeme mať syna. Keď som otehotnela, prihováral sa brušku v mužskom rode a keď som mu na základe ultrazvukového vyšetrenia povedala, že to bude pravdepodobne dievčatko, tak bol veľmi smutný, plakal a hovoril, že je asi prekliaty, keď mu boh ani na tretí krát nedopraje syna. Ja som plakala takmer 2 týžde v kuse kvôli jeho sklamaniu a presviedčala som jeho aj seba, že sa lekár pomýlil a bude to chlapček. Všetko sa ale naštastie dňom pôrodu zmenilo a keď manžel držal v náručí dcérku, tváril sa veľmi šťastne. Ani raz od pôrodu nespomenul, že chcel syna. Dcérku veľmi ľúbi, volá ju ockove malé srdiečko, stále sa s ňou hrá, je proste dokonalý ocko. Keď som ja náhodou povedala, že druhý bude určite chlapec, tak hovoril, že je to úplne jedno, že najdôležitejšie je, že je dieťatko zdravé. Keď som odkladala malé veci so slovami pre bračeka, manžel dodal, že možno budú pre sestričku. Ale aj keď od pôrodu neprejavil takú silnú túžbu po synovi, ako predtým než sa dcérka narodila, vo mne tá túžba zostala. Že nechce ďalšie dieťatko sa rozhodol až teraz pred zhruba dvomi týždňami. Nechám tomu čas a uvidím. Buď si to manžel rozmyslí, alebo mňa prejde túžba.
|
|
|