Odpovedal: mirka Re: nepochopiteľná povaha môjho JA (číslo príspevku 100.169, zo dňa 13.06.2006. videné 320x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 100169: Andrea mnohe co si napisala sedi aj na mna. Plus to, ze ja sa neviem zorientovat v zivote. Skoncila som skolu a neviem co chcem. Teraz maju mladi ludia vela moznosti a ja neviem, ktore je ta prava pre mna. Raz chcem to, potom zasa ine. Jedno dosiahnem a uvedomim si, ze to vlastne nie je to, co som chcela, ako som si to predstavovala. Keby sa dal viest zivot 5-timi sposobmi naraz, tak by som sa hned na to dala. Nechap ma zle, ja nie som taka aktivna, ja by som len chcela najst tu spravnu cestu pre mna, co najskor, aby som konecne nasla vnutornu spokojnost. Lebo nespokojnost a akasi vnutorna nervozita je posledneho 3/4 roka (odkedy som skoncila VS) mojim stalym spolocnikom. Moj problem je aj to, ze som strasne nerozhodna, potrebovala by som niekoho, kto by mi povedal "tak teraz spravis toto, lebo toto je spravne". Na vlastnej kozi sa zacinam presviedcat, ze ludia chcu stale to, co nemaju a ked to ziskaju, vlastne ani neviedia preco to chceli. S tvojim problemom som ti nepomohla, ale aspon vidis, ze nie si sama. Myslim, ze je vela toho, co mame spolocne, ak by si sa chcela o tom porozpravat napis na vladnia@centrum.sk