Autor otázky: Andrea
|
nepochopiteľná povaha môjho JA
(číslo príspevku 100.115,
zo dňa 13.06.2006.
videné 603x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 100115:
Zdravím všetkých. Hneď na úvod napíšem , že môj problém je dosť divný, ale ja ho za problém považujem a preto vás prosím, aby ste ma vzhľadom k problémom, ktoré sú podľa vás väčšie než ten môj neodsudzovali. Ja to proste musím napísať. Keď už pre nič iné tak asi len preto, aby som si to sama priznala...Celé to tkvie v mojej čudnej povahe. Vždy som sa riadila heslom, že nechcem byť priemerná. Teda na podpriemer som ani nemyslela...Vždy som chcela byť nadpriemer. Nikdy sa mi to nedarilo a vždy som zostávala vo všetkom len to priemerné dievča. Vo všetkých aspektoch života. Problém je v tom, že napriek môjmu cieľu som nikdy nebola maximálne priebojná ani cieľavedomá..bola som len priemerná. Užieral ma môj priemerný vzhľad, priemerné vedomosti. A to dokonca natoľko, že dnes beriem antidepresíva. Vo 4. ročníku pred maturitou som sa celkom zrútila. Nedokázala som si predstaviť, že nezmaturujem. A tak to bol spúšťací mechanizmus. Na chvíľu ma tieot myšlienky opustili. Teraz som v 2. ročníku na vysokej a opäť mi začína "preskakovať" Neviem ako mám samu seba presvedčiť o tom, aby som prestala rozmýšlať povrchne a bola spokojná s tým čo mám. Mám toho dosť a stále mi to nestačí. Začínam pre toto sebectvo voči sebe samej ńeznášať vlastnú osobu. Teraz som sa asi už celkom zaplietla sama do seba:) Proste môj preblém je taký aký má mnoho ľudí. Som pažravá voči životu. Avšak nič pre to nerobím a preto sao dsudzujem. Hrozne sa bojím návratu stavov aké som mala pred spomínanou maturitou. Ale voči komu mám bojovať? Voči sebe samej? Niekedy má chuť skončiť s konzumným spôsobom života a odsťahovať sa niekam na lazy:) No vypísala som sa... Ak vás to znechutilo ospravedlňuje sa. Pekný deň
|
|
|