Odpovedal: Dagmar Re: Máme ešte nádej? (číslo príspevku 247.314, zo dňa 23.04.2015. videné 279x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 247314: Ja mam zatial iba jednu otazku - pisali ste sem uz niekedy? Kedysi davno tu odznel velmi podobny pribeh, casovo by to dokonca mohlo aj sediet (nelistujem dozadu, neviem ani vtedajsi nick), ale obsah tohto pribehu mi ho velmi pripomina. V tom pribehu ale slo vtedy o otca, ktory bol od zaciatku proti dcerinmu priatelovi a padali aj nadavky a ponizujuce vyjadrenia od otca danej dcery voci jej priatelovi, viacere obstrukcie, ktore mladym dost znemoznovali existenciu v rodine dcery. Ked si odmyslim jej vtedajsi vek a okolnosti, bol dany otec voci priatelovi velmi nepriatelsky, taktiez agresivny a ak sa dobre pamätam, tiez proti vsetkemu, na co sa ten par potom rozhodol ist k jeho rodicom, kde sa dcera citila ovela lepsie ako doma, vtedy este tehotna. Ak ste ta ista osoba-matka, ktora to vtedy pisala, tak to napiste, dakujem. Pretoze ten kontext je dolezity, nie iba to, co je teraz, ale aj to, co bolo predtym. Vypocut by bolo treba aj druhu stranu a poznat este viac udalosti, detailov a dolezitych informacii. Dcera neodide iba tak, na to musi mat vazny dovod a uz je plnoleta, keby ona sama chcela, tak si k Vam bude hladat cestu a iste by Vam aj rada ukazala svoju dcerku. Myslim, ze za tymto treba hladat primarne velku vnutornu bolest u dcery, nieco v nej je zlomene - ci uz ste ta matka o kt. pisem, alebo je to iny pribeh, je teraz jedno. Ak sa ludia takto odlucia a pretnu kontakt, su priciny hlboke a je ich casto viac ako jedna. Bolest, sklamanie, rany, mozno aj ego - moze byt na oboch stranach, ale nikdy to nie je iba o jednej strane. Mozno, keby otec bol schopny prekrocit vlastny tien a ospravedlnit sa jej uz manzelovi a aj jej, pohli by sa veci vpred, mozno nie hned, mozno casom. Nie kazdy ma na to odvahu a hlavne nie kazdy dokaze urobit ten prvy rozhodujuci krok. Ale tu to vidim tak, ze nie cez dceru ani cez vnucku, ale oslovit treba toho mladeho muza. Mozno sa mylim, ale pre mna osobne by to malo logiku, lebo ak tam padli prve rany, tak tam je kluc. Nedrzte sa teraz nejakych zarytych tradicii, on je mladsi, on je toto hento, manzel je starsi, nabehnut by mal ten mlady bla bla bla. Nie. Je to o charaktere, nie o veku. Tieto zalezitosti sa nedaju vyriesit jednym sedenim a chciet musia obe strany. Mozno by teda pomohol prvy krok zo strany Vasho manzela smerom k jeho uz zatovi - hoci pisomne do vlastnych ruk. Mozno sa stane zazrak, dojde k rozhovoru chlap s chlapom, podmienka - musia si hladiet zarovno do oci. Zat ma svoju hrdost, ktora je mozno posliapana tym, co sa stalo. Manzel ale tiez. Su si v podstate dost podobni.