Odpovedal: Danka
Re: Alkohol vo vzťahu
(číslo príspevku 246.246, zo dňa 11.11.2014. videné 546x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 246246:
Ahojte, všetkým veľmi pekne ďakujem za odpovede, postrehy, skúsenosti :)
Zamyslím sa a nejak vyhodnotím, čo ďalej. Najhoršie je, že ten alkohol je jediný zásadný problém. Inak je to skvelý chlap, inteligentný, zábavný, milujúci, starostlivý, nežný a hlavne: absolútne mu dôverujem. Proste vyhovuje mi a to myslím, že ružové okuliare nemám. Vidím i jeho negatívne stránky (nájde sa ich viac), tie však pre mňa nepredstavujú zásadný problém, myslím, že som schopná kompromisov a tiež verím, že obaja na sebe môžeme pracovať a vzťah si zlepšiť k obojstrannej spokojnosti.
Nepovažujem ho za alkoholika. To určite nie je. Si myslím. Len neviem, či nepije tak "rizikovo" a nesmeruje k tomu. Má náročnú prácu a alkoholom sa podľa mňa ukľudňuje, uvoľnuje a mi nepríde ok. Má nejaké tie starosti - a podľa mňa takto vypína. Okej, ak je to raz za čas.... ale netuším, kde je to ešte v poriadku akde už nie.
V žiadnom prípade ma nebije, nechodieva opitý, nie je agresívny ani nič podobné, v žiadnom prípade nesadá za volant, dáva si na to velký pozor. Pije určite s mierou, vie, čo s čím môže kombinovať atď, ale pije každý (alebo skoro každý) deň. To mi prekáža.
Máme proste inak nastavené vnímanie alkoholu. U nás sa proste pravidelne nepilo, kdežto u nich sa pravidelne pilo. A pije. Víno hlavne.
Zaujímavé je, že u bývalého mi to nevadilo (ak si nevypil príliš - to sa stalo tak raz za rok len). Sama som mu často kupovala domov pivo, víno, nepila som s ním, ale nevadilo mi, že pije. Nuž, asi som sa od tých čias zmenila.
Zaznelo od niekoho z vás, že s priateĺom sa bojím komunikovať, v inom príspevku, že spolu sa nevieme porozprávať. Niečo na túto tému som i písala v prvom príspevku, ale asi som sa trocha zle vyjadrila, tak to upresním: vieme spolu komunikovať a aj komunikujeme. Bavili sme sa spolu i o alkohole. On vie, že mi alkohol prekáža, vie i dôvody (niektoré). Veľakrát si alkohol kvôli mne nedal práve s odôvodnením, že vie, že to nemám rada. Keď som písala, že sa bojím s ním o tom hovoriť, myslela som tým, že nechcem, aby to zle pochopil, aby si to zle vysvetlil, aby sa začal s alkoholom schovávať, presúvať ku kamarátom. Neviem, či som schopná to naformulovať tak, aby to nechápal ako zákaz (pretože si myslím, že to nevedie k ničomu dobrému) a nemal potrebu sa nejak strážiť predo mnou.
CHápete ako to myslím?
Pretože to nie je môj cieľ. Ja by som chcela, aby zmenil k alkoholu vzťah :D aby ho obmedzil kvôli sebe, z vlastnej vôle a nie preto, že to chcem ja.
Osobne nemám rada, keď niekto niekomu zasahuje do tak základných vecí ako je jedlo a pitie. Mám s tým bohaté skúsenosti od puberty, vždy som sa stravovala inak ako väčšina ľudí a nesmierne mi prekáža, keď má niekto nejaké poznámky ohľadom toho. Som na to dosť citlivá, vnímam to ako dosť veľký útok. Som svojprávna a viem sa rozhodnúť, čo chcem piť, jesť, čím budem živiť svoje telo.
I preto mi robí problém zasahovať do priateľovho pitia (hoci sa jedná o alkohol...)

Stále v tom mám zmätok... snáď si to v hlave dáko zrovnám...