Autor otázky: Danka
Alkohol vo vzťahu
(číslo príspevku 246.228, zo dňa 09.11.2014. videné 486x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 246228:
Dobrý deň,

mám takýto problém: síce nie zdravotný, ale dosť ma trápi.
Môj priateľ, ktorého mám veľmi rada a ktorý mi v zásadných veciach absolútne vyhovuje, na môj vkus dosť pije alkohol. Ja som bola vychovávaná v rodine, kde sa alkohol takmer vôbec nepije (výnimočne - raz za skutočne dlhý čas - pivo k obedu/trošku šampanského na oslave). On je z rodiny, kde sa alkohol pije. On sám alkohol pije takmer každý deň. Pivo, víno, whisky... Pije i v práci (pivo, má povolené od zamestnávateľa, ktorý sám mu alkohol nalieva). Pitie alkoholu je preňho absolútne normálne. Nie je alkoholik, to rozhodne nie. Neopíja sa do nemoty. Sme spolu polroka, mierne pripitého som ho videla 2-3x.
Avšak ja sa dosť bojím. V blízkej rodine sme alkoholika mali, žiaľ a dosť to rodinu poznamenalo. Bojím sa, aby priateľov pozitívny vzťah k alkoholu neprerástol do závislosti. Neviem, kde je tá hranica, kde to je OK a kde už nie. Neviem, či to spoznám. On vie, že ja sa s alkoholom nekamarátim (nie som abstinent, ale dám si alkohol 1-3x/rok). Keď sme spolu (zatiaľ spolu nebývame), tak pije menej, t.j. tak možno každý druhý raz... občas miesto piva si dá kofolu atď. Bojím sa mu niečo hovoriť, lebo nechcem, aby začal piť nejak potajomky, Neviem presne, ako s ním mám na túto tému komunikovať. A vôbec neviem, či vôbec mu do toho mám nejak zasahovať, je mi to proti srsti, pretože sa ozaj bojím, že síce predo mnou piť nebude, ale za mojím chrbtom bude piť ešte viac.
Rada by som s ním mala časom rodinku. Ale neviem, či chcem, aby alkohol bol na každodennom poriadku v mojom živote. Bez ohľadu na to, že spravidla je to len pivo(pivá). Rada by som , aby moje deti v otcovi (resp. rodičoch) mali taký vzor, že piť alkohol dennodenne nie je v poriadku, že alkohol, ak vôbec, treba piť len občas a s mierou.

Mám v tom zmätok. Mám pocit, že to fakt preháňam a robím z komára somára. Na jednej strane viem, že vzhľadom na slovenské pomery asi pije primerane. Že pivo sa berie ako "limonáda". Snažím sa ho tým ospravedlňovať. Na druhú stranu mi to veľmi prekáža a keby nie iných jeho veľkých kvalít, asi už spolu nie sme. Navyše pitie alkoholu v práci mi príde už za hranicou znesiteľnosti. I len piva, nieto ešte whisky a podobne.
Pracovala som dlhšie s ľuďmi, ktorých práve alkohol priviedol do veľmi zlej sociálnej a zdravotnej situácie. I preto je mi alkohol proste odporný.

AKý máte na to názor? BUdem veľmi vďačná za nejaké postrehy, pretože v tom vôbec nemám v hlave jasno :(

Vopred mockrát ďakujem :)