Autor otázky: Alena
Zivot po nevere
(číslo príspevku 239.075, zo dňa 19.03.2013. videné 540x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 239075:
Dobry den, ani neviem ako zacat.Pred polrokom som zistila ze ma manzel podvadza ( sme spolu 12 rokov ) Ked som to zistila tvrdil ze to ukoncil, porozpravali sme sa preco vlastne, odpoved bola stereotyp a menej sexu ako na zaciatku, tak som sa to snazila nejak prezit lebo mal pravdu aj ked ma bolelo ze to neriesil inak a so mnou ale nasiel si na to inu najhorsie ze ju poznam, rok sa starala o nasu dceru v skolke... Snazila som sa zlepsit vo vsetkom aj sex a naozaj to bolo lepsie ako keby ma to nakoplo, ano hadali sme sa lebo vycitky boli, vela slz a bolesti... Asi po dvoch mesiacoch som mu nahodne nahodne nasla novy mobil a dostala som sa do neho, to co som si precitala ma skoro zabilo, ich vzthah pokracoval... pisal jej ze ju lubi... ked som mu to povedala tak jej hned napisal ze je koniec ze to co jej pisal ze si vymyslel ze vzdy miloval iba mna a ze chce bojovat o mna o nasu lasku a o to co znicil svojou nerozvaznostou.Teraz sa naozaj snazi, vidiet to, uz nie je taky nervozny, nekrici ked ma vidi plakat, pomaha mi vo vsetkom aj v domacnosti, to on sice stale robil, vsetko bolo vzdy super kde kto nas mal za priklad a predsa sa to stalo aj nam. Problem je ze ja mu neverim, chcela by som ale bojim sa mu znovu zacat verit, milujem ho stale ale necitim ziadnu radost, stastie, iba hnev, smutok a bolest.Velmi sa chcem z toho dostat ale nedari sa mi, asi som sa uzavrela do seba, som stale doma, nepomoha mi to ze niekam idem, je to iba utrpenie.Snazila som sa byt ok, ale uz sa neviem usmiat ani nad dobrym vtipom.Nevycitam mu, prave ze som len ticho a ked ma nevidi tak placem.Pytala som sa preco pokracoval ked sa nas vztah zmenil myslim sexualne a trva to stale, povedal ze to chcel ukoncit ze nevedel ako, ze si chcel este viac uzit a ze mu bolo luto ze mi ublizuje ale ze bol velmi sebecky, vravi ze to velmi lutuje a ze ma ponaucenie na cely zivot, ze ma nechce stratit,ze ma chce opat vidiet stastnu a nechce aby som ho opustila.To je sice pekne ale ako mu opat zacat verit, chcem to vobec?Neviem si predstavit zivot bez neho ale niekedy je to tazke aj s nim, kvoli mojmu hnevu, bolesti a smutku.Nejak sa neviem dostat z kruhu, co je dobre, co zle, bojim sa ze ked mu odpustim ze to spravi znovu, potrebujem pomoc, chcela by som navstivit psychologa ale zijeme v zahranici a v cudzom jazyku by som nevyjadrila svoje pocity tak dobre ako v slovencine.Neviem ako sa mam z toho dostat, par ludom som o svojom probleme povedala ale nepomohlo mi to vobec.Dakujem za odpovede.