Odpovedal:
jana
|
Re: strach o rodinu
(číslo príspevku 236.874,
zo dňa 20.11.2012.
videné 367x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 236874:
To je dobra odpoved, takto teoreticky sa to lahko da pochopit. Aj v odpovedi nizsie pises o pohybe, meditacii atd. Som clovek, ktory zije zo dna na den a naplno. Nemam velke plany, pretoze tie mozu byt zo sekundy na sekundu zburane. Nemam prehnane naroky na seba, aj ked cielavedoma som. Cvicim, stravujem sa dobre (mam neduh cigarety, ale...snad prestanem fajcit). Velmi si vazim kazdy den a mam male drobne radosti. Som stastna, nezadam od zivota vela, alebo ziadam velmi vela - zdravie. To je najdolezitejsie podla mna. Pokial su moji blizki zdravi a v poriadku, a ja tiez, som stastna. Som vesela povaha, mam okolo seba vela fajn ludi, zopar velmi dobrych priatelov. A napriek tomu som tak velmi uzkostliva!!!! Casto mam negativne myslienky typu, co ked sa mu nieco stane, co ked sa jej nieco stane, co ked mama ochorie, zomrie, co ked priatel ochorie, zomrie, co ked ja ochoriem, zomriem....To je moj problem, cely zivot, a cim som starsia, tym viac samozrejme. Neznesiem uz pozeranie sprav, v lete, ked som videla fotku americkeho velvyslanca, ktoreho umucili a zabili v Lybii, prislo mi tak zle, ze som skoro odpadla! Z jednej detailnej fotky umuceneho cloveka. Nemohla som ten obraz vyhodit z hlavy este niekolko hodin potom, bolo mi fyzicky zle. A myslela som na to, ze som asi nenormalna, ved co ak by som bola v situacii, v realnej, a videla nieco take, alebo podobne? Raz si kolegyna rozrezala nohu sklom, celu zili od dola az po koleno. Moja reakcia - okamzita prva pomoc, ktoru som je dala a ked ju odviezli do nemocnice, zbledla som a skoro odpadla. S tymto ako sa da bojovat? Ako nebyt uzkostliva? Je to problem a tazoba pre mna. Akurat chcem povedat, ze pre mna nepripadaju do uvahy ziadne lieky. Iny sposob, ako si pomoct, a sama nepoznas? Dakujem:-)
|
|
|