Odpovedal: Dagmar
Re: syndrom vyhorenia
(číslo príspevku 226.790, zo dňa 05.07.2011. videné 363x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 226790:
To je komplexna tema, zavisi aj od toho kde sa to najviac prejavilo, ci na psychike a psychosomatickych tazkostiach, alebo ste aj fyzicky realne ochoreli (ak vsetko dokopy, je to ovela vaznejsie a tym padom aj ine riesenie), zavisi proste kde, k ktorom useku ste to zbadali, ktory stupen sa stihol rozvinut, niektori sa zastavia az ked lezia obrazne povedane na smrtelnej posteli a vsetko v zivote sa im zrutilo. Celkovo sa da povedat, ze ak ste sa dopracovali k stavu vyhorenia, tak to nebude len o psychologickych sedeniach (ktore su ale velmi - velmi dolezite a sucast terapie), ci obcasnych wellnes-vikendoch, ale budete musiet prejst doslednou sebaanalyzou a analyzou vlastneho zivota a spätne sa divat na vela veci a prist na to, co vas dokopalo az tak daleko,ze... co zvykne pomoct, je dlhsia PN, uplne vyjst z toho pracovneho kolotoca, väcsinou je to aj nutne lebo su vazne fyzicke a psychicke potiaze, clovek proste nie je schopny pracovat, aj keby ako chcel, velmi pomaha post, proste zbavit telo toxinov, doplnit mineraly a vitaminy, ktore telu chronicky dlho chybali, toto sa odrazi aj na kvalitnejsom spanku, na väcsom psychickom pokoji, niektori ludia prestanu pozerat televiziu, alebo to aspon drasticky redukuju, pripadne prejdu len na DVD-filmy obcas, vela hudby, pocuvat, nasavat, cim menej rusivych elementov, tym lepsie, dolezite je opät zacat riadne spat a dohnat spankovy deficit, co sa casto podari az neskor, ked sa telo a mysel ukludnia a vyprazdnia, uzasne pomaha priroda, prechadzky, pravidelne, tam sa da dobre dobyt silou, zmena zivotospravy, ziadne ponocovanie, chodit spavat o deviatej vecer, bez telky, bez rusenia, rano skoro vstat, mat proste prirodzenejsi rezim ako kedysi ludia mali, redukcia cukru, ziadne sladene napoje, vela surovej stravy, vela cistej vody, pri dlhodobom strese je telo casto velmi prekyslene, co treba vyrovnat (mineraly, vitaminy, vela vody). Nezriedka sa clovek casom sam o sebe dozvie, ze by bolo lepsie zmenit povolanie - poznam viacero ludi, ktori si az po tomto zazitku zacali plnit svoje sny, dovtedy sa na to bali odhodlat, rsp. vzdy boli prednejsie peniaze, kariera, ISTOTA bla bla bla, ale uplne sa pre to zmuklovali az do odpadnutia... Jeden moj znamy, byvaly automechanik 25r opravoval ako blazon nakladne auta, po tom, co sa ocitol s burn-out syndromom dva roky mimo pracovny zivot, zistil, ze vzdy ho zaujimal sport verzus zdravy styl a urobil si dodatocne certifikaty, dnes robi odborneho fitness-trenera pre chorych ludi, nerobi na plny uväzok, len 32h, aby mal tri dni volna v tyzdni a aj cas na seba, rodinu, sport a tak. Je stastny. Normalne vyzdravel, ale trvalo to par rokov. Mal uzasnu disciplinu. Co je dolezite, je navrat k priatelom, rodine - ak mate stresy, nevyriesene veci : doriesit. Ludia su vsetci viac-menej bytosti tuziace po vnutornej harmonii, aj ked si to nie vsetci priznaju. Co zvykne este pomoct je pravidelny pohyb, ak mozte aj sport, nemusite vela, hlavne aby ste sa hybali. A cim menej liekov, tym lepsie. Ini ludia mozu pomoct (lekar, psycholog, okolie) - ale jediny clovek, ktory sa z toho moze dostat, ste Vy sama, Vy mate v rukach ten koncept, ono dostat sa z burn-out je vzdy o sebareflexii a o tom spoznat konecne sam seba,lebo dovtedy na to v zivote NEBOL CAS. Vzdy clovek robil to co chceli ini, alebo musel vela driet, roky bez pauzy, dovolenky...a tak. Proste nehladel sam na seba, akoby ani neexistoval.