Autor otázky: Paťa
Strach z tmy keď som osamote
(číslo príspevku 210.917, zo dňa 06.05.2010. videné 410x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 210917:
Dobrý deň. Chcem sa zveriť so svojim problémom. Mám 27 rokov, som normálna žena, nemám žiadne psychické poruchy, len som proste Rak a tí sú známi precitlivelosťou. Nie som prehnane precitlivelá, len som veľmi empatická, nemám rada keď sa ubližuje druhým, a podobné veci. Som priateľskej povahy
Trochu som vám predstavila svoju povahu a teraz k môjmu problému. V dnešnom svete je veľa prepadnutí, násilia a podobných vecí, každé správy či už v TV alebo v rádiu niečo také hlásia. Dokonca aj v mestečku kde žijem nedávno prepadávali ženy koli kabelkám a mnohé zbili. Ale to nie len koli tomu sa bojím, mala som strach už ako dieťa, musela som ako 5 ročná spávať pri zažatej lampe, bála som sa ísť na WC v noci, bála som sa tmy - a to moc, až panicky! No ten strach mi ostal doteraz. Keď večer venčím psa, tak asi takým spôsobom, že v jednej ruke mám vodítko a v druhej kaser (slzák) pre prípad, že by ma niekto prepadol. Za to sa nehanbím, každá žena by si to mala kúpiť... Máme chalupu (celoročne obývateľnú) na takej polosamote, bývajú tam ďalšie dve rodiny, no tie sú tak "za chrbtom". My to máme otočené do lesa. V dnešnej dobe mladí ľudia majú problém nájsť si bývanie, čo by za to dali - ja tam idem s priateľom bývať, až sa dokončí prerábanie. Som tam zvyknutá, chodím tam odmalička a som nadšená z predstavy, že sa to stane naším domovom. Ale strašne sa tam bojím za tmy, keď tam so mnou niekto je, tak vôbec, no keď som tam sama tak len čučím v chate a čakám až príde priateľ. Nebodaj že zašteká jeden z mojich psov (neochránili by človeka). Plánujeme tam kúpiť poriadneho obranára, ale môj strach aj tak nevymyzne. Viem, že sa tam nemôže v podstate nič stať a že vačšie riziko je niekde v meste, kde je kopec zlých ľudí, ale ten strach by som popísala že je skôr taký "fantasmagorycký" neviem ako to mám inak popísať. Proste si predstavujem keď vídem von z chaty a je tma, že tam z lesa niekto pozerá, keď niekde niečo buchne tak si vravím "teraz na mňa vyskočí" a tak.
Bože čo sa s týmto dá robiť? Bývali sme tam už aj cez leto vždy tak 3 mesiace, to bolo OK, ale vždy ráno, keď odišiel do práce priateľ a ešte bola tma, tak som čučala na posteli a bála sa. Nezmenilo sa to ani po 3 mesiacoch..