Milý Robo, vek v ktorom sa u Vás zajakavosť objavila (4.-6.rok) je obdobím kedy je reč a celý jazykový systém pod extrémnym „vývinovým náporom“. Ide o obdobie v ktorom sa dokončuje celý vývin jazyka ktorý začína narodením dieťaťa. Reč sa nachádza vo fáze tzv. „intelektualizácie“. V období medzi 5. – 6. rokom sa verbálny prejav vo všetkých jazykových rovinách čoraz viac približuje reči dospelých, vedia povedať načo sa používajú rozličné predmety dennej potreby, rozprávajú súvisle a spontánne, dokážu zreprodukovať vetu, výslovnosť by mala byť už v tomto veku správna, môže sa však vyskytovať tzv. predĺžená fyziologická dyslália. Koncom predškolského veku by dieťa malo poznať 2500 – 3000 slov. Po 6. roku verbálny prejav obsahovo i zvukovo zodpovedá požiadavkám bežnej konverzačnej reči a v ďalšom vývine je prítomné jej postupné skvalitňovanie. V tomto období sa môže u detí vyskytovať aj tzv.fyziologická / vývinová neplynulosť. Takáto neplynulosť nemá charakter dyslfluencie, je vývinová, teda jej vznik súvisí s obdobím nadmernej vývinovej záťaže na mechanizmus reči a jazyka. Po prekonaní tohto kritického obdobia má tendenciu zaniknúť. V prípade že pretrváva hovoríme o dysfluencii ktorá sa v priebehu času môže fixovať a vyvinúť sa do tzv. fixovanej zajakavosti. Vo Vašom veku, predpokladám, že ide práve o tento typ balbuties.
Terapia by mala mať charakter ranej intervencie. Znamená to, že dysfluencia by sa mala terapeuticky ovplyvňovať už vo fáze vývinovej dysfluencie. Je samozrejmé, že zvolené intervenčné techniky by nemali mať znaky „klasickej terapie“, ich bázou by mala byť predovšetkým hra. Pre Vás je dôležité aby ste si uvedomili dve skutočnosti : 1) neexistuje terapia zajakavosti ktorá by pomohla každému pacientovi. V praxi to znamená, že u každého pacienta funguje niečo iné. Musím však s ľútosťou spomenúť aj fakt, že niektorí pacienti sú voči terapeutickým technikám rezistentní. 2) Žiadna terapia Vám neposkytne tzv. „quick-fix“, rýchle a okamžité vyriešenie Vašich ťažkostí. Vo väčšine prípadov predstavuje terapia dlhotrvajúci, náročný proces. V rámci nej by Vám mal logopéd priblížiť stratégie pomocou ktorých by ste mali dostať zajakavosť pod väčšiu kontrolu. Medzi najznámejšie patrí technika ľahkého rečového začiatku. Medzi terapeutické techniky môžeme zaradiť aj modifikáciu zjakavosti a tzv. fluency shaping. Modifikácia zajakavosti je technika ktorej cieľom nie je plynulá reč,skôr „kontrolované zajakávanie sa“.Na druhej strane cieľom fluency shaping je ovplyvňovanie / tvarovanie celého verbálneho procesu pacienta, nielen momentov neplynulosti. Jedna z techník fluency shaping je založená na nácviku plynulosti izolovaného slova, či krátkej frázy. Postupne sa týmto spôsobom snaží pacient produkovať čoraz dlhšie verbálne celky. Vo svojom príspevku spomínate „prístroj so spätnou väzbou“. Predpokladám, že máte na mysli prístroj založený na „delayed auditory feedback“, čiže oneskorenej spätnej väzbe. Prístroj umožňuje pacientovi počuť svoj vlastný verbálny prejav s miernym oneskorením, čo spôsobuje že sa pacient snaží spomaliť svoju verbálnu produkciu ktorá sa postupne stane plynulejšou. Terapia by mala však obsahovať aj prvky psychoterapie, cieľom ktorej by malo byť odbúravanie prípadnej anxiety a strach z hovorenia, ktoré môžu byť súčasťou klinického obrazu. Riešenie Vášho problému pomocou homeopatických prípravkov vôbec nepokladám za vhodné. Pre Vás prvoradá je terapia na báze osobných sedení či svojpomocných skupín, ktoré sa v poslednej dobe začínajú organizovať aj na Slovensku.
Veľmi dôležitý je aj fakt, že zajakavosti nepodliehate, nestávate sa jej „otrokom“. Žijete aktívnym životom a myslím si, že situácie počas ktorých ste „komunikačne úspešný“ môžu pre Vás predstavovať obrovskú motiváciu, ktorá je základom efektívnosti každej terapie. Zážitky ktoré opisujete naznačujú že dokonca v situáciách, ktoré sú náročné a stresujúce aj pre plynulo hovoriaceho človeka, viete hovoriť súvisle bez verbálnych iterácií. Rovnako by ste však mali nájsť prirodzenú hranicu medzi snom ktorý máte a skutočnosťou v ktorej žijete Zajakavosť by nemala pre Vás predstavovať problém pri hľadaní práce no rovnako by ste nemali mať nereálne očakávania, ktoré by mohli viesť k sklamaniu. Prednášanie na vysokej škole kladie na prednášajúceho vysoké nároky predovšetkým v rečovej oblasti. Z mojich skúseností viem, že je spojené s určitým stupňom stresu a tenzie ktorú musí prednášajúci istým spôsobom eliminovať, prípadne sa s ňou vyrovnať. Záleží len na Vás či sa rozhodnete ísť za svojim snom a pokúsite sa opäť zabojovať. Držím Vám všetky palce.