Nerád by som Vás na úvod zaťažoval odbornými definíciami, no nedá mi aby som nespomenul čo je podľa odbornej literatúry zajakavosť:„Ide o syndróm komplexného narušenia koordinácie orgánov participujúcich na hovorení, ktorý sa najnápadnejšie prejavuje charakteristickými, nedobrovoľnými, špecifickými pauzami, narušujúcimi plynulosť procesu hovorenia, a tým pôsobiacimi rušivo s ohľadom na komunikačný zámer“. Ide o komplexné narušenie. Znamená to, že zasahuje nielen reč ale v prvom rade celý proces komunikácie. Vo svojej otázke píšete, že celý problém vznikol náhle. Nemohol Váš synček zažiť nejakú nepríjemnú, traumatickú skúsenosť, zážitok, ktorý mohol byť akýmsi spúšťačom celého problému ? Táto možnosť mi prišla na um po prečítaní Vašej otázky. Váš syn hovoril normálne a ako uvádzate bez zjavnejších problémov, potom sa začal zajakávať. Prvoradá je dôsledná diagnostika. Jedná sa naozaj o zajakavosť ? Nemá Váš syn len bežné vývinové dysfluencie (neplynulosti), ktoré sú vo veku v ktorom si dieťa osvojuje reč bežné a netreba ich preceňovať. Sú normálnym javom v rečovom vývine väčšiny detí. Ak by mal Váš syn práve takéto dysfluencie, môže sa stať, že zdokonalením jeho jazykového systému sa tento príznak časom stratí. Preto je potrebné v rámci diagnostiky realizovať podrobný rozhovor, analyzovať výpoveď dieťaťa a následne určiť či ide o zajakavosť alebo nie. Spravidla sa analyzujú magnetofónové nahrávky 100 slov. Literatúra uvádza viacero kritérií (Adams, Curlee, Riley, Cooper) a noriem na základe ktorých môžeme povedať, či ide alebo nejde o zajakavosť (napr.: častejšia frekvencia opakovania slabík ako v 2 slovách v rámci 100 slov indikuje zajakavosť, zriedkavejšia sa považuje za normálnu dysfluenciu).
Nevšimli ste si, či uvádzané problémy sú prítomné aj pri speve, prípadne recitovaní detských riekaniek ? Niektoré deti ktoré sú v spontánnom prejave neplynulé sú plynulé pri speve alebo pri recitovaní. Ak by sa naozaj incipientná zajakavosť potvrdila treba navštíviť logopéda. Spôsob vedenia terapie logopéda ktorého navštevujete nepoznám, takže sa ani nemôžem vyjadrovať k efektívnosti, resp. neefektívnosti liečby. V rámci domáceho prostredia sa snažte počúvať pozorne keď Váš syn hovorí a hlavne o čom hovorí. Pri rozprávaní používajte pomalé tempo reči a predlžujte prestávky medzi jednotlivými výpoveďami. Snažte sa redukovať počet otázok ktoré kladiete synovi, poskytnite mu čo najviac času na odpoveď. Pozorujte situácie, kedy sa plynulosť reči zlepšuje resp. zhoršuje. V situáciách kedy je plynulé podporujte jeho rozprávanie, snažte sa aby hovoril čo najviac. Redukujte nečakané situácie, prekvapenia a „šoky“ ktoré by mohli negatívne vplývať na prejav. Dôležité je aj to aby ste za žiadnu cenu neupozorňovali dieťa na neplynulosti, neprerušujte ho pri jeho rozprávaní a neopravujte neplynulo povedané slová. Opakujte čo povedal a opisujte to, akoby ste nerozumeli, možno to zopakuje ešte raz a výpoveď bude plynulá a hlavne Vášmu synovi nehovorte že sa zajakáva. Problematika zajakavosti je veľmi široká, takže sa týmto spôsobom nedá povedať všetko čo sa dá vo Vašom prípade robiť. Každá terapia by mala byť prispôsobená požiadavkám a podmienkam každého dieťaťa. Dúfam, že som Vám aspoň trošku pomohol a držím palce Vám aj Vášmu synovi.