podľa toho, čo píšete u Vášho dieťaťa ide o narušený vývin reči, prípadne o syndróm vrodenej rečovej slabosti. Termín narušený vývin reči znamená zjednodušene odchýlku v rečovom vývine oproti chronologickému veku dieťaťa. Syndróm vrodenej rečovej slabosti sa dá charakterizovať akýmsi „nabaľovaním“ jednotlivých druhov narušenej komunikačnej schopnosti. Ide o predispozíciu s ktorou sa dieťa narodí, akési „nastavenie“ dieťaťa na poruchu reči. K narušenému vývinu reči sa pridruží chybná výslovnosť sykaviek a následne Vami spomínaná zajakavosť. Otázka je, či vôbec o zajakavosť v pravom zmysle slova ide. Možné je, že Vaše dieťa sa po tom ako začalo chybne vyslovovať sykavky zažilo nejakú nepríjemnú situáciu a na tomto základe (výsmech spolužiakov a pod.) sa začalo sa zajakávať. V prvom rade je nevyhnutná dôsledná a cielená diagnostika na základe ktorej sa stanoví presná diagnóza a ďalší postup.
Vaše dieťa som nevidel a nezažil. Pri práci uprednostňujem celkový, holistický prístup. Nejde len o reč a komunikáciu. Niekedy je oveľa dôležitejšie poznať osobnosť dieťaťa, jeho záujmy, koníčky, čo má rado a čo mu naopak vadí. Skúsiť sa prispôsobiť jeho vnímaniu sveta. Vo svojom príspevku nepíšete ktorá z uvedených diagnóz je primárna a tým pádom aj východisková pre celý terapeutický proces. Je v popredí intervencie logopédky zajakavosť, alebo sa skôr v terapii sústreďuje na chybnú artikuláciu sykaviek? Neúspech pri nácviku sykaviek môže viesť pri nesprávnom a necitlivom prístupe k prehlbovaniu a fixovaniu zajakavosti. Predpokladám, že Vaše dieťa je citlivé a rovnako citlivo vníma aj svoje ťažkosti. Ak dostáva negatívne reakcie v škole od spolužiakov, a v tom najhoršom prípade aj od nepedagogických pedagógov môže sa fixácia prehlbovať.
Nesmierne dôležitý je aj Váš prístup k dieťaťu. Nepochybujem o tom že sa snažíte urobiť pre neho maximum. Ale niekedy je menej viac. Snažte sa neupozorňovať Vaše dieťa na existujúce ťažkosti. Neupriamovať jeho pozornosť na zajakavosť. Buďte citlivá, neopravujte ho za každú cenu. V prípade, že sa mu jazyk pokĺzne, povedzte mu aby sa nadýchol a skúsil problematické slovíčko zopakovať ešte raz. Môžete využiť aj písmo. Slovíčko napíšte a skúste ho Vášmu dieťaťu vysvetliť. Ukážte mu obrázok. Zahrajte divadlo. Zapojte fantáziu. Vytvorte atmosféru v ktorej sa bude cítiť dobre. Pre Vašu lepšiu orientáciu si skúste na papier napísať slovíčka pri ktorých má problémy. Situácie v ktorých sa neplynulá reč objavuje, ak je situačne viazaná.
A neťahajte ho po lekároch a iných odborníkoch. Myslím to dobre. Zvýšená psychická zaťaž môže tiež nepriaznivo vplývať na jeho psychiku. Samozrejme že chcete vyskúšať všetky možnosti ktoré by mu pomohli. Prispôsobte režim svojho dieťaťa tak, aby boli v rovnováhe zábava aj povinnosť. V súčasnosti, ktorá je koniec koncov príliš hektická, skúste byť pozorní, trpezliví a tolerantní. Upravte mu denný režim. Eliminujte v čo najväčšej možnej miere stres.
Viem, že tieto riadky môžu vyznievať ako poučovanie o výsostne Vašich rodičovských kompetenciách a môžete ich chápať ako narúšanie Vášho systému výchovy. Nerád by som bol mentorom, ktorý navyše nemá deti a uvedené rady získal prostredníctvom okolia a pár učiteľov v škole.
Čo sa terapie zajakavosti týka, je množstvo prístupov na odstraňovanie zajakavosti. Je ich opísaných dokonca vyše 250. O spôsobe terapie v Chorvátsku neviem nič konkrétne. Isté riziko vidím v tom, že jazykové prostredie v cudzej krajine je iné, špecifické. Vaše dieťa, predpokladám vyrastalo v slovensky hovoriacej rodine a tak by sa aj terapeutické vedenie malo realizovať v jeho materinskom jazyku. Chorvátčina, akokoľvek je príbuzná slovenčine a zrozumiteľná pre Slováka, môže pôsobiť na intervenciu rušivo. Skúste sa obrátiť na Centrum pre dysfluencie pri katedre logopédie PdFUK na Moskovskej ulici v Bratislave. Prípadne adresy : www.stuttering.com, www.elsa.info alebo www.stutterisa.org.