Odpovedal:
L.
|
Re: Emocie
(číslo príspevku 99.807,
zo dňa 09.06.2006.
videné 413x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 99807:
Lenka ja ta plne chapem, ja so mtaka ista. Tiez su pre mna dolezite malickosti a tiez ma mrzi ked ma niekto sklame. Tiez mam kamaratky, ktorym som ja gratulovala, zhanala nieco mile na narodky, tesila sa a ked som mala narodeniny ja, nestekol po mne ani pes. Tiez velmi citlivo reagujem na poznamky a vsimama si veci v spravani inych, kt by ini ludia nevideli. Moj manzel mi vzdy hovori, nech sa pokusim odosobnit a zit len pre neho a dcerku, ze su to zbytocne stresy.. Len ja si to jednoducho vsimnem. To iste aj na pracovisku, vnimam patolizacstvo kolegov a je mi to hnusne, vidim falosne spravanie, ako sa niekto ku komu chova a velmi ma to vie poburit. Len uz som si zvykla nevsimat si to a povedat si, ze na svete su dolezitejsie veci ako nejaka hlupa kamoska alebo vitierve kolegyne, kt za chrbtom ohovaraju a prehliadam to. Najnovsie som sa pristihla, ze sa na tom zasmejem a idem dalej. Usmev je najlesi lekar.
A s tymi darcekmi, ja uz som viac negratulovala... Ta moja dobra kamoska kt odo mna dostavala vzdy pozornosti a darovala som jej nezistne aj kopec mojich veci, kt som vyradila zo satnika mi ani na svadbe nedarovala pozornost, ani kvietok.. Nie ze by som bola materialista, ale ide o princip a taky clovek si nezasluzi nase trapenie. Pekny den a vela stastia.
Reakcie na príspevok:
-
Re: Emocie
(435x, Lenka, zo dňa 2006-06-09)
|
|
|