Odpovedal: Endži
Re: som chorobne žiarlivý?
(číslo príspevku 99.641, zo dňa 08.06.2006. videné 819x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 99641:
Dobré ráno Fero,
včera som sa už na internet nedostala, tak Ti odpovedám až dnes. Teší ma, že z Tvojej odpovede cítim, že na tom nie si až tak zle a to je fajn. Pokiaľ ide o to rozbíjanie vzťahov, rozhodne nie som za samoúčelné šliapanie po niečom, čo bolo a je pekné, a má zmysel. Len som sa Ti snažila pomôcť v prípade, že by to už zmysel nemalo. Verím, že to minimálne z tejto odpovede pochopíš. Vysvetlím jasnejšie: rozhodne som proti všetkým formálnym vzťahom a ver mi, poznám takých dosť a viem o čom hovorím. Tí ľudia sú zvnútra zúfalo nešťastní, bez ohľadu na to, že to zvonku zväčša vôbec nevidno. (Nikto nebude chodiť a navonok plakať, aký je nešťastný, aby tým ostatným bolo lepšie z poznania, že oni v takej situácii nie sú). Svoje zväzky udržiavajú z takých aj onakých dôvodov, aby si sami nemuseli priznať, že je to v podstate nezmysel a zabíjanie seba každý deň po kúsku. Ono nie každý má guráž praštiť s niečím len preto, že ho to nenapĺňa. U nás na Slovensku sa to nenosí. Jedna moja veľmi skúsená a múdra priateľka o tom povedala asi toto: Ak u nás chlap nepije a ženu nebije, už je to potenciálny kandidát na Nobelovu cenu. Mimochodom, čosi podobné v mierne obmenej verzii raz povedal aj p. Lasica.
Vieš Fero, mňa život naučil o láske asi toto:
Láska je zvláštna zmes obdivu, úcty, vášne a priateľstva, namiešaná v osobitnom, neopakovateľnom pomere pre každú dvojicu. Ak to má byť ono, musí obom chutiť koktail z ingrediencií namiešaných v tom istom pomere. Ak niektorá chýba, alebo ten druhý preferuje viac toho, či onoho, láska sa nekoná. To nie je niečo, čo sa môže vyprosiť, vyhroziť, vyplakať a dokonca ani vybojovať.
Bojovať o lásku - tento terminus technicus je jedno z najškodlivejších klišé pre partnerský vzťah, ktoré sa všeobecne ujalo.
Fero, láska je jednoznačne cit, a city nemajú vôľovú zložku (to Ti vysvetlí aj psychologička - mimochodm ako a kto z Vás dvoch ju vyberal?), teda nie je možné, aby si sa rozhodol, že od zajtra od 18.00 h. začneš milovať Zuzanu z 3. poschodia. Teda môžeš sa tak rozhodnúť, ale obávam sa, že to tak aj bude vyzerať. Preto možno vo vzťahu bojovať a spravidla aj vybojovať len oficiálnu, vonkajšiu zložku toho vzťahu, nie jeho podstatu.
Držím Ti palce, aby Váš vzťah ešte mal tú podstatu, ak o to tak veľmi stojíš, a ak ju už nemá (čo ja naozaj neviem) , aby si bol silný a ustál to bez nenávisti a zlosti voči nej.
Raz som videla nádherný film s G. Hackmenom (Francúzska spojka, Štvanica ..., kde hral zrelého otca troch dospelých dcér a po 30 rokoch manželstva sa rozhodol, že už nechce žiť so svojou manželkou, lebo ju už nemiluje. Stretol inú ženu, ale tá to len urýchlila, nebola dôvodom na rozchod. Jeho manželka v tom filme hovorí: "John, vráť sa, ja ešte mám sexapeal, prosím!" A on jej odpovedá: "Máš, Mary, určite ešte máš, ale nie pre mňa..." Niekedy láska proste už nie je a nemôže za to nikto, napríklad len preto, že partneri svoje kvality poznajú príliš dlho a príliš dobre. Nie preto, že sú to zlí, málo ušľachtilí, či inak nehodní ľudia.
Fero, ja Ťa (Vás) netlačím do rozchodu. Len sa pýtam (za Teba aj Tvoju priateľku), či aj Ty si muž jej života? To nie je žiadna rečnícka otázka! To je prvý (a možno aj posledný) predpoklad, aby bolo pre čo ten vzťah udržiavať.
P.S. Tá 3. otázka znamenala, či by si si uvedomil, že Ona, je žena Tvojho života, aj bez toho jej neskorého príchodu, kolegu SMS atď.
P.P.S. Pokiaľ ide o súkromie (SMS a iné) - každý človek má prirodzenú potrebu súkromia a má na ňu aj v tom najlepšom a najtesnejšom zväzku legitímne právo! (Aj to Ti psychlogička vysvetlí) a nedostatok súkromia môže viesť k vážnym trhlinám vo vzťahu! Odborne sa to nazýva deprivácia z nedostatku súkromia a intimity. A či mám čo skrývať? No isteže ! Aj ja, aj Ty (aj keď to nechceš priznať), všetci ľudia majú čo skrývať! A nie vždy preto, že je to niečo zlé!Možno len preto, aby si zachovali svoje súkromie a atraktivitu tajomnosti pre tých druhých, aj keď najbližších. Vieš ako sa hovorí: " Je to môj kamará aj napriek tomu, že ma dobre pozná.
Prajem pekný deň a týmto považujem našu debatu za uzavretú. Stále držím pale!