Autor otázky: Lea
Pankreas a psychika
(číslo príspevku 98.224, zo dňa 26.05.2006. videné 690x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 98224:
Dobry den, poprosila by som Vás, keby mi niekto vedel napísať svoju skúsenosť - či už priamu alebo nepriamu - s chorým pankreasom a jeho vplyvom na psychiku chorého.Uvítam aj názor - vyjadrenie odborníka.
Moja sestra (40r.) trpí chronickým ochorením pankreasu, ale má to pod lekárskym dohľadom, momentálne má relatívny kľud, ale samozrejme, že si dáva pozor na to, čo zje. Najhoršie bolesti a záchvaty má za sebou (možno ešte budú ...), čiže nemá ani bolesti teraz a asi užíva nejaké lieky pravidlene. Má dosť prchkú a priamu povahu - je to ten typ ženy, čo na srdci, to na jazyku, vie zaťať do živého a je dosť výrečná, dokáže "protivníkovi" vyhodiť na oči behom jedného dlhého súvetia všetkomožné, čo sa udialo za posledných 15 rokov.. Aj mne, aj sestre aj mame - preto s ňou jednáme ako v bavlnke, aby sme si nemuseli vypočuť znova a znova naše chybné kroky v živote.. Jej reakcie sú dosť "prudké", keď jej chceme v niečom oponovať. S manželom majú manželskú krízu - dá sa povedať, že už aj 5 roky, pretože on je zaťažený na svoju matku a moja sestra ( a veď to každá žena by ) to veľmi ťažko znáša - a celé roky s týmto problémom bojuje (ona a deti na jednej strane a na druhej strane neomylná svokra, ktorej synáčik len pritaká a tiež podľa nej diriguje manželku a vlastné deti-hoci NETREBA. Setra sa o rodinu vzorne stará, nikam nechodí, aj švagor je vzorný otec a manžel v podstate, on si ale aj zájde s kamarátmi, ale veď to je OK, treba). Tento problém - "svokra a manžel pod jej vplyvom" sestra nevie nijako sama v sebe spracovať, vyriešiť, zmieriť sa aspoň po znesiteľnú hranicu, úplne ju to frustruje. A čím dlhšie sú manželia, tým viac a intenzívnejšie ona "vykrikuje do celého sveta" toto, čo ju najviac trápi (len nie odborníkovi ani kamarátke)-a platí nepriama úmera - čím viac ju to trápi, tým menej sa švagor snaží ju akokoľvek ukludniť a riešiť to - pretože podľa neho je jeho matka dobrá a má pravdu... Ja ju chápem, pretože viem, že keď dotyčný, ktorý jediný môže spoločný rozpor nejakým kompromisom vyriešiť, sa k tomu nemá (veď keď niekomu na niečom záleží,tak to rieši "spolu"), lebo je presvedčený o svojej pravde, tak tým viac to človeka škrie, je bezmocný a zúfalo len "vykrikuje"... Moja mama aj sestra dávajú vinu len jej, že má sa zmieriť s manželom aj s tým, že je pod vplyvom svojej matky... A práve ony dve - moja mama a druhá sestra tvrdia, že sestra je preto taký nervák a toľko sa háda a vykrikuje mužovi, lebo že to je z tej choroby - z toho pankreasu a mala by sa ísť liečiť k psychiatrovi,lebo vraj ľudia chorí na pankreas mávajú aj psychické problémy.. Mne sa to nezdá, nechcem tomu uveriť, pretože tento jej problém so svokrou by bol tak či tak, aj keby mala zdravý pankreas - podľa mňa aj reakcie by boli také isté. A ona je taká povaha, že vyhadzuje manželovi na oči všetko ,s čím je nespokojná. Obávam sa, že z nej urobia nakoniec moja mama, sestra a švagor "blázna". Dá sa povedať, že už sa oni o tom navzájom sami presvedčili.. Trápi ma to, neviem jej pomôcť a preto sa pýtam, či môže chronická choroba pankreasu (neviem ako sa to správne nazýva)ovplyvniť aj rozum ?? Ja ju viem pochopiť, viem prečo je nespokojná - a podľa mňa by jej pomohol práve manžel, keby si priznal, že jeho rodina je jeho manželka a deti a nie jeho matka. Som sama, ktorá sa jej v rodine zastane - aj ja hovorím, že by mohla polaviť v tom "hučaním", no ale každý sme nejaký a sýty hladnému neverí.. Len ja im hovorím, že to nemá vplyv pankreas na jej správanie, ale nevyriešený problém so svokrou. Mýlim sa? Má aj chorý pankreas na tom svoj podiel? Ďakujem za Váš názor a skúsenosti.