Autor otázky: Darina
nervové výbuchy a podráždenosť manžela
(číslo príspevku 98.060, zo dňa 25.05.2006. videné 684x)
ODPOVEDAŤ 		 

Text príspevku číslo 98060:
Dobrý den prajem,
Som vydatá 4 roky, mám 24rokov a s mojim manželom sme spolu už 5,5 rokov. Je to moj jediný partner. Pred ním nebol nikto. Ked som sa donho zalúbila mala som 18, a on bol moj prvý, teraz aj posledný. Prvých šesť mesiacov nášho vzťahu to bolo nádherné, bola som šťastná ako nikdy predtím. Žiarila som a sršala radosťou a šťastím. Náš vzťah bol ideálny on mi dával to čo mi v živote chíbalo a ja jemu. Jedného večera sedel za počítačom a niečo sa mu pokazilo, strašne vybúchol, sršal hnevom..pripadal mi ako nepríčetný..jeho zlosť prechádzalo do zúfalstva a zakončil to hromžením a stukaním, trieskaním do vecí. Hrozne ma to vyľakalo a šokovalo. Na niečo také som nebola zvyknutá ani prupravená. Srdce mi zovrela bolesť a strach, nevedela som čo mám robyť, ako mu pomôcť a potom ma napadlo tak takého chlapca som nikdy nechcela, lenže už som bola pouši zamilovaná a tak som sa začala utvrdzovať, že ja ho z toho dostanem, ja mu pomôžem.
On si prežil ťažké detstvo, jeho matka bola a je alkoholička navyše sebecká a chamtivá. O deti sa nestarala , vychovala ho ulica, knihykarla maya. To by bolo na dlhé rozprávanie. Matka ich psychicky týrala, prepila celú vyplatu, nosila si domov vždy iného chlapa a nebrala ohlad na deti, bola vulgarna a cvičila s detmi ako na špagáte. Dá sa povedať že mu zničila nervy.
Od toho večera si prestal dávať pozor a nervové vábuchy a podráždenosť boli takmer na dennom poriadku. Povedala som si každý máme svoje chyby nemôže za to aký je.
Chcela som milovať bez výhrad a tak som si povedala ON SA ZMENÍ, POTREBUJE LEN ČAS!
Blbosť nezmenil sa. Vzali sme sa s lásky , nebola som v tom. On vie že ma to trápi a bolí.
Za tie roky už ani ja nemám tak pevné nervy ako predtím. Akoby som sa od neho nakazila no uvedomujem si to a snažím sa ovládať a zatial sa to darí.
Neviem čo mám robyť ten stres,nervozita mám obavy čo ako robiť aby som ho nenahnevala, prenasleduje ma to v každejchvíli,každý kroko predvídam čo by mohlo nasledovať a najhoršie je ked sa snažím robyť veci spravne a aj tak sa vytočí. Som smutná, neteší ma život som sklamaná, tisíc krát som už olutovala že som sa zanho vydala a už dvakrát som bola odhodlaná ho opustit ale nedokážem to. Mam vyčitky svedomia...súchvile kedy ho nenávidím a preklínam a po týždnoch cítim ako ho potrebujem. Neviem či ho naozaj milujem, pochybujem o tom čo cítim. Už ani sexuálne ma nepriťahuje. Necítim k nemu odpor, skôr chlad. Chytam z toho všetkého depresie. Neviem ako mu pomôcť ? Viem že ma ľúbi a mrzí ho že je taký nervák a často sa mi za to ospravedlnuje ale mne už to nestačí! CHcem už mať pokoj, klud...robyť čo ma baví, čo sa mi páči a nemysliť vždy nato aku bude mať dnes náladu a či sa dnes nenahbevá.
Musím podotknúť že jeho hnev a zlosť je silne neadekvátna voči situácii alebo problému. Ked sa naštve je ako nepríčetný ,zúri trieska do vecí, a mna už stoho bolí brucho aj hlava.
Takýmto tempom dostane v 35 infarkt a je skončím na psychiatrii. Vravela som mu nech vyhľadá lerársku pomoc, ide na nejaku terapiu, sam si pomocť nedokáže. Má 28 rokov.
Pomžte mi prosím. Potebujem odbornú radu.