Autor otázky: Simča
|
Príšerný strach z lekarov a nemocníc - Čo s tým?
(číslo príspevku 98.054,
zo dňa 25.05.2006.
videné 426x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 98054:
Ahoj, mám jeden velký problem už od malicka. Mam príšerný strach z lekárov. Je jedno či idem na odber, alebo iba na kontrolu. Vzdy je scenar rovnaky:Rano vstanem, boli ma brucho, mam hnacku, busi mi srdce...idem sa od strachu zblaznit, aj ked viem ze mi nic bolestive robit nebudu. Snazim sa upokojit dohovaranim sebe samej, alebo sa rozptylit hudbou, ale jednoducho je to silnejsie ako ja..srdce sa nie a nie upokojit a v cakarni sa to len stupnuje az tak, ze som cela studena, mam zimnicu, potim sa a srdce mi ide vyskocit. Je mi to velmi trapne ked v takomto stave potom vstupujem do ordinacie. Najhorsie mi je, ked viem, ze mi budu nieco merat a som si vedoma ze musim byt pri tom kludna. Vysledkom je presny opak. To hovorim napr. o EKG, merani tlaku...atd. Doktor potom na mna nechapavo pozera a ja neviem ako mu mam vysvetlit ze sa bat nechcem - ze to jednoducho same. A mozno to pride niekomu smiesne, ale mne sa toto stava aj ked sa priblizim k nemocnici, alebo idem do lekarne ....skratka vsade kde to len trosku suvisi so zdravim. Minule som bola cakat svojho priatela v nemocnici, ktory tam bol na nejakom vysetreni a cely den mi bolo fajn, ale asi 50 m pred nemocnicou sa zacali vsetky vyssie uvedene priznaky. A pritom mna sa to vobec netykalo. Problem je, ze som citliva a prezivam to aj za druhych. Paradox je, ze som nikdy v detstve nebola nejak vazne chora, nikdy som nebola v nemocnici a aj napriek tomu to takto vnimam. Uz moja detska lekarka bola prekvapena, ked mi v cca. 8-10 rokoch namerala pulz 134 úd./min. Ale ako nahle sa za mnou zavreli dvere ordinacie, vsetky priznaky vymizli ako by ani neboli. A tak je to vzdy. Neviete mi niekto poradit, ako tento problem riesit? Ako zabranit tomu, aby sa organizmus nevzburil vzdy ked idem k lekarovi? Za kazdu radu budem velmi vdacna. Dakujem
|
|
|