Odpovedal:
Martina
|
Re: Strata veľkej lásky
(číslo príspevku 97.866,
zo dňa 24.05.2006.
videné 411x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 97866:
Danusa, mozno mas pravdu, mozno som ta nepochopila s tou stratou...ale nie je pravda, ze jeho mazelku nenavidim, mozno som sa naozaj len zle vyjadrila, ze ju "nemoze vyhodit", nenapadlo ma ine spojenie slov, akoze nemoze ju poslat predsa prec, ked ona nema kam odist. Pisala som, ze ak budem vediet, ze on je s nou stastny, budem aj ja, chcem, aby bol statsny, i ked to nebude so mnou. Raz, ked sme este boli spolu sme sa rozpravali o nasej situacii a on vravel, ze ma lubi tak ako este nikdy nikoho. ze ma svoju zenu rad, ale ta laska, ktoru som v nom prebudila ja, je nieco celkom ine. ze to nepoznal, taky hlboky vztah a vzdy si myslel, ze to co preziva so svojou zenou je ono. Tiez mi vravel, ze ak budem chciet, odide od nej. Ja som vravela, ze viem, ze nebude so mnou stastny, ak to urobi, lebo miluje deti(ktore ja mat nemozem:-(( )a bude zit so svojim svedomim, ze ju opustil, ked ho tak velmi potrebovala.Preto som sa s nim rozisla, povedala som mu, ze ja som tá, ktora musi urobit ten krok, lebo nic ine nezostava, ak nemaju trpet vsetci. Cize som ten vztah utnula nasilu a dufala som, ze vzdialenost a cas mi pomozu to ako tak prekonat. No opak je pravdou. To aby som vysvetlila..naozaj necitim nenavist k nej, ani nemozem, lebo ona je velmi dobra a nikdy si neublizili. Neviem, ako sa to medzi nami stalo, ze mohol takyto vztah vzniknut, no on mal casto vycitky voci svojej manzelke, aj ja..naozaj.
|
|
|