Odpovedal:
Majka
|
Re: Kostná dreň
(číslo príspevku 97.528,
zo dňa 22.05.2006.
videné 476x)
ODPOVEDAŤ
/
Predchádzajúci príspevok
|
|
Text príspevku číslo 97528:
Gabi, ak je to punkcia kostnej drene,tak nie je to nič strašné.Bola som pred mesiacom,tiež som sa bála ale úplne zbytočne,prirovnala by som to k zubárovi ked Ti plombujú zub s umrtvovacou injekciou.
Aspoň ja ked som išla to prebiehalo tak ,že som mala byť "vycikaná,vykakaná" aby som bola pokojná,o to tam asi najviac ide.Rano mi zobrali ešte krv zo žily,na nejaké iné testy, a potom som si ľahla na ľavý bok a uložili ma do polohy,kde mne bolo najpohodlnejšie,najmä kvoli tomu ,že ked Ti opichnú anestézu aj s nejakými oblbovákmi ja som mala 1% Mesocainom,a nejaké analgetika ,tak sa nesmieš pohnúť,stiahli mi trochu rifle a nohavičky,tú injekciu asi z toho všetkého cítiť najviac,ale asi tak ako u zubára ,ked Ti pichhne do dasna.Potom po injekcii ,som ešte asi 10 minút ležala,kým to strplo a potom moja doktorka išla na to... a kedže ma uložili tak aby som nič nevidela za chrbtom ani na stole čo mala pripravené,len som tam videla asi 15 sklíčok ,tak Ti popišem len toľko ,čo mi ona hovorila,že už je dnu a musí nabrať vzorku krvi,vtedy som citila ,že mi steká po chrbte krv,ale je pravda,že ja som dosť krvácala,kvoli tomu,že mám zápaly v tele.Potom mi povedala,že mám tvrdú kostnú dreň,že sa narobi,a potom trochu poškrabala v nej ,odbehla ku stolu,hodil ado skumavky,niečo tam rierdila atd.a bolo po všetkom,poutierala ma,zalepila mi to hrubou gazou,celé to trvalo asi 10 minút,a ľahla som si na napichnutý bok a tak som ležala a trochu driemala ešte asi hodinku,potom mi vymenila gazu a to už som sa pýtala preč,lebo som potrebovala sa vrátiť do práce a tak som išla preč peši asi 3 km,kým som došla do práce po svojich normálne,citila som iba trochu strpnutý bok. Takže išla som tam ráno na 8.00 a odchádzala som ,bolo asi 10.30.
Ešte predtým ma upozornila,že sa nesmiem miknúť,a že ked budem sa citiť nepríjemne mám ju upozorniť,že aj ked sa to nepodarí,nič sa nestane a ona to ukončí,že "týrať" ma nebude.Asi ten strach z toho nemiknutia,že som nevedela ako to budem cítiť,a ako hlboko pojde,bol najhorší,ale myslím ,že úplne zbytočne,ked budeš zhlboka dýchať, predýchaš to a ešte ja som jej veľmi verila,že je skvelý jemný odborník, a musím povedať ,že je.
Potom som mala celý deň a noc tú nohu šetriť,a ľadovať na ktorej strane mi to robila( no nedodržala som to,ako vždy ),no večer ked som išla z práce,ked vyprchali anestetika,tak som nevedela na ňu poriadne stúpnuť,tak som to hasil a Ibalginom,( a to som chcela v ten deň normálne trénovať,ale asi ma osvietilo a počúvla som ju ,že nesmiem a dobre som robila)ale inak v pohode.NO ked som dostala odvahu na druhý deň ráno ,a odlepila som to,bola som prekvapená,bolo to asi 2 cm rana.No mne sa to zahojilo asi za mesiac,ale mne sa to všetko dlho hojí,a na druhý deň som už normálne trénovala,len som to viac spevnila a zalepila ,kedže som trochu športovec, a v sobotu hrala zápas.O mesiac som mala výsledky,u mňa to dopadlo kvoli tej krvácavosti ,tak ,že sa to musí zopakovať,lebo nepodarilo sa nabrať čistú dreň a krv z kostnej drene.Takže ,nemáš sa čoho báť,predýchavaj,bud kľudná a neboj sa.Fakt nemáš sa čoho.Budeš umrtvená a oťapená....Držím palce na dobrý výsledok.
|
|
|