Autor otázky: Barbora Automutilácia (číslo príspevku 96.800, zo dňa 14.05.2006. videné 766x) ODPOVEDAŤ   Text príspevku číslo 96800: Mam 17 a trpim "sebapoškodzovanim". Pravidelne sa to deje od 13. Pamatam si svoju prvu ranu. Padla v prvej triede, ked som spoluziacke zavidela jazvu po operacii. Za to dlhe obdobie som vyskusala uz vsetky mozne techniky....rezanie sa ziletkou, sklom, nozom, palenie sa cigaretou, zicherkou, a pichanie si zicheriek do ruk. Mam rozne predstavy, sny, pocujem hlasy a vidim postavy. Vsetko sa to deje uz od ranneho detstva a da sa povedat, ze ma to teraz dostatocne ovplyvnilo. Ako 15 som zacala pocuvat metalovu hudbu a chodit v ciernom. Cely moj problem som drzala v tajnosti az do minuleho roka, kedy som sa priznala rodicom. Poslali k psychiatrovy, u ktoreho som bola za cely rok asi 3 krat. Mozno pre neho nie som zaujimavy pripad a tak len krmi kravinami (Ferarin, Tiapridal). Cely by ma to absolutne netrapilo, lebo nikoho do mna nic nie je. Lenze v januariu mi umrel otec, s ktorym so mala vynikajuci vztah a nechal ma tu s mamou, s ktorou az taky dobry ztah nemam. Mavam stavy, ze mi uz nestaci ublizit sebe, ale mam chut ublizit ostatnym. Musim sa niekedy vcelmi VELMI ovladat aby sa to nestaloa o to potom je to viac viediet na mojm tele. Nejde o mna ide o ostatnych. Bojim sa, ze ublizim najblizsim a toto myslim smrtelne vazne. Prosim vas o pomoc.....a neradte aby som to povedala psychiatrovi. Nepocuva ma. Uz som skusala. Reakcie na príspevok: Re: Automutilácia (435x, Jil, zo dňa 2006-05-15) Re: Automutilácia (383x, jana, zo dňa 2007-02-14)