Odpovedal: pani Renata Re: Pokus o samovraždu (číslo príspevku 96.292, zo dňa 08.05.2006. videné 511x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 96292: Pokusov o sebevraždu je stále viacej.Žiaľ,môže za to táto hektická doba ale aj my všetci.Sme chladní jeden voči druhému.Zabudli sme prejavovať viac citov,viac lásky jeden voči druhému.Každý z nás musí pomôcť takémuto človeku.Je to žena,ktorá mala a má svoje ciele ale nezvláda ten nápor.Musíme existovať ako vlci,ktorý sa musia byť o svoju korisť ( vo forme pracovnej pozície).Určite oboznámte jej rodinu a známich o jej problémoch.Nerobte to pred ňou.Mohla by to brať akoby ste ju chceli "zhodiť" , ponížiť.Takýto človek je veľmi labilný a citlivý.Pojesť tabletky nie je najrozumnejšie.Vačšinou týto ľudia stihnú ešte zavolať lekársku pomoc,pretože sa nechcú zabiť iba na seba upozorniť aby im niekto pomohol.Aby ich bolesť brali ľudia hlavne okolie vážne.V tomto prípade psychologička stačiť nebude.Potrebuje psychiatra.Psychlóg nemôže predpisovať lieky.Psychiater jej môže veľmi rýchlo pomôcť.veľa ľudí aj vysoko postavený ľudia berú antidepresíva a nie je to žiadna hamba.Sú jemnejšie lieky aj silnejšie.Sú lieky na zníženie úzkosti,strachu,lieky proti depresii,ktoré vyrovnajú náladu a dajú ju do stabilnej pozície.Pozor! tieto lieky nesmie prestať brať ,ak sa jej zdravotný stav zlepší.Nemusí ísť hneď na kliniku ležať.Stačí návšteva psychiatra.Doporučujem súkromného lekára MUDr.Provazník,ktorý má veľké skúsenosti.Pracoval na klinike a mom.má súkromnú ambulanciu v Líščom údolí v Bratislave v Karlovej Vsi.Nie je to reklama.Je to človek,ktorý veľmi veľa ľuďom pomohol.V četne mňa.V rodine sme mali tri pohreby v jeden mesiac po sebe.Všetko najbliššia rodina.Svet sa mi začal zdať tmavý,nespravodlivý,bola som plačlivá,všetko sa ma hneď dotklo.V tedy mi povedal.Nebojte,bude dobre.Mala ste ťažký mesiac.To by položilo aj vola nie to žieňa.Je to ľudský človek,ktorý si Vás vypočuje.Nebojte sa takejto návštevy.V zahraničí je to úplne normálne len u nás sa na vás pozerajú,ako na šialenca ,ak sa náhodou o tom niekto dozvie.Netreba o tom hovoriť v zamestnaní.Nie každý má to šťastie mať vedľa seba partnera či kamaráta,ktorý je v takýchto ťažkých chvíľach s vami.Musí chcieť zvládnuť svoj problém hlavne sama.Všetko dobré.S pozdravom