Odpovedal: Aneta
Re: Skorosvokra
(číslo príspevku 95.723, zo dňa 02.05.2006. videné 580x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok 		 

Text príspevku číslo 95723:
Dakujem vsetkym zenam za Vase nazory. Rada by som sa vsak este spytala na radu druhych. S priatelom som sa o tejto veci porozpravala a vysledkom bolo, ze mi bolo do placu. On povedal, ze planuje cely zivot, kazdy vikend, ked nebude mat ine plany jazdit domov. Aj ked bude mat vlastne deti, manzelku, rodinu. Vzdy, ked nebude mat iny program, chce ist k rodicom. On to vnima ako uplne normalnu vec. Oni totiz tak fungovali, ked bol maly, jeden vikend isli jednej babke, druhy vikend druhej a takto stale dokola. A na svoju rodinu je vseobecne silno viazany, ked sa jeho otec pohadal so svojou rodinou, pretoze mu neprepisali dom, ktory slubili, moj priatel k nim za cas zacal zase chodievat. Darmo som mu ja vysvetlovala, ze deti sa nenarodili na to, aby boli cely zivot pri mame, ale praveze maju vyletiet z hniezda a zalozit si vlastne rodiny, on to nepochopil. Jeho sestra je podla mna uplne normalna, zije v meste, ktore je dost daleko a domov chodi len obcas. Moj priatel s nou ma dobre vztahy, napriek tomu o nej tvrdi, ze nie je rodinne zalozena (pretoze necestuje kazdy vikend domov!) Vysvetlovala som priatelovi, ze jeho mama sa o neho starala, ked bol maly, nemoze sa o neho starat cely zivot, teraz sa chcem ja o neho starat. On mi na to nic konkretne nepovedal. Pytala som sa ho, ci by v buducnosti, ked bude mat vlastne deti vedel zit tak, ze by domov jazdil len raz za dva mesiace. Povedal, ze nevie. Inak slovo "neviem" je velmi casta jeho odpoved, ked riesime nejaky problem. Teraz si urcite myslite, ze no jasne, on je strateny pripad, nikdy sa to nezmeni, mala by som od neho odist. Ja som to tiez tak najskor myslela, hovorila som si, musim dat prednost rozumu pred srdcom, musim ho opustit. Zorvna som to licila kamoske, ktora ma lutovala a rozhovorila som sa aj o jeho pozitivnych vlastnostiach. A potom ma nieco trklo. Ved posudte sami. Takze keby nebolo tejto veci s jeho mamickou, vnimam ho pozitivne. Mali sme aj nejake nezhody, ale nikdy to nebolo nic vazne. Vseobecne je velmi pozorny. Nikdy ma nenecha niest tazke tasky, vzdy mi to zobere z ruky. Ked nesieme veci z auta domov, on je casto ovesany jak vianocny stromcek a ja nenesiem nic, alebo len lahku igelitku, ak on uz fakt nema kde ju niest. Ak som s nim v niecom nebola spokojna, on sa snazil mi nejako vyhoviet. Nie vsak vo vsetkom, ale len v tom, co uznal za vhodne. Napr. mne sa nepaci jeho rychla a podla mna nebezpecna jazda na aute, on vsak tvrdi, ze jazdi hoci rychlo, ale bezpecne. Nepacilo sa mi, ze sa hlavne za volantom vulgarne vyjadruje, vsetkych ostatnych vodicov skaredo pomenovaval. Jemu sa zas nepacil moj bratislavsky prizvuk a sam vyrukoval a dohodou, ze ja sa budem snazit rozpravat cisto slovensky a on zas nebude pouzivat vulgarizmy. Suhlasila som. A neslo to sice zo dna na den, casto som ho na to upozornovala, ale snazil sa. A fakt s tym prestal. Teraz povie vulgarne slovo raz za par dni, ked mu nahodou ujde, predtym za jednu 15-minutovu jazdu ich povedal aj 20. Ja sa tiez snazim rozpravat nebratislavsky, ale myslim, ze to mam ovela tazsie ako on, nakolko tak rozpravam cely zivot a doteraz som si ani neuvedomovala rozdiel medzi bratislavcinou a cistou slovencinou. Teda aj moje pokroky su zatial chabe, vacsinou si uvedomim, ze som nieco povedala tvrdo az ked to poviem a potom sa opravujem. Este par veci boli, co sa mi snazil vyhoviet, tie tu uz nebudem menovat. A tak ma napadlo, ze ci by sa nevedel v budcnosti mne aj v tomto prisposobit, zeby tam fakt nejazdil uplne kazdy vikend? Ale len raz za dva mesiace, v tom najhorsom pripade raz do mesiaca. Je to tazko, lebo on si neuvedomuje, ze by to nebolo spravne a normalne, skor naopak. Hovoril, ako si vazi nejakych ludi, medzi nimi aj jeho kamosa, co robi v Prahe a domov chodi skoro kazdy vikend, hoci to ma cca. 6 hodin cesty. Podla neho to je tak dobre, tak to ma byt. Lenze sa si myslim, ze ked sa ten jeho kamos ozeni a bude mat vlastne deti, uz nebude kazdy piatok letiet za mamickou. Hovorila som o tomto aj s mamou a ta hovori, ze poznala jeden pripad, ze boli manzelia, mali sa velmi radi a zena sa o muza starala. Jemu sa to pacilo a nechcel na tejto veci nic menit. Ona chcela mat dieta ale on nechcel, lebo sa bal, ze zena sa bude starat a dieta a o neho nie. Nakoniec dieta mali a obaja sa o neho s laskou starali. Muzovi sa uplne zmenilo myslenie, ked uz to dieta mal. Vraj je mozne, ze aj tomu mojmu sa zmeni myslenie, ked raz bude mat zenu a deti. Zisti, ze skutocne nemusi chodit kazdy vikend za mamickou. Ale ako to zistim? No a potom dalsia vec, nie som uz najmladsia, uz rozmyslam nad zalozenim rodiny do buducna. Co ak lepsieho uz nestretnem? Myslim si, ze tento sucasny by bol aj dobry darca genov pre moje deti, ma dobru povahu, je komunikativny, rad druhym pomaha, aj jeho vyzor je ok. Nechcem byt vsak slobodna matka, som rozhodnuta, ze ak nenajdem toho spravneho otca, s ktorym by som deti vychovavala a ktory by ich miloval, radsej ziadne deti nechcem. No a moj vek, blizim sa k 30-tke, najneskor chcem rodit tak v 32, lebo potom zacne klesat plodnost a uz to moze byt problem. Musela by som niekoho lepsieho stretnut tak do dvoch rokov, aby sme mohli spolu najskor aspon dva roky chodit a spoznavat sa. No ale co ak nikoho lepsieho uz nestretnem? Este nieco pozitivne ma na neho napadlo, predomnou mal len jednu velku znamost, 7 rokov chodil s jednou babou, bol jej podla jeho slov verny a to aj vtedy, ked spolu ku koncu vztahu uz vobec nespavali. Napriek tomu, ze uz par mesiacov nemali sex, on bol stale s nou len preto, ze ju mal rad. A pritom nie je ziaden asexualne zalozeny, my spolu spavame velmi casto a nevieme sa nabazit, sex je u nas velmi dobry. Ona vraj nikdy nebola na sex zalozena, spavala s nim raz za cas a len preto, aby jemu vyhovela, ju to nikdy nebavilo. A ked s nou napriek tomu tak dlho ostal, ja som sa vzdy nadejala, ze aj so mnou bude a aj ked budeme mat nejake problemy, neopusti ma a nebude mi neverny. Tak a teraz bucte mudry.