Odpovedal: Emka Re: Žiarlivosť (číslo príspevku 95.524, zo dňa 30.04.2006. videné 380x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 95524: to co opisujes, velmi dobre poznám. Celý môj otec. Vlastne bol taký. "Svihat" mu zacalo v 50-tke. Moja mama bola na dne. Skaredo jej nadával a tie hnusné odporné a vulgárne reči som si musela vypočut aj ja. Mala som vtedy 21 rokov. Ani ja som uz dalej nevládala a túzila som sa odstahovat. A tak sa aj stalo. So sestrou sme doslova utiekli z domu. Samozrejme celá nasa rodina skoncila u psychiatričky. Naučila nás, ako sa máme k nemu chovat a aj pochopit ho. Pretoze je to choroba. Neskôr sa sme ho tam tiez dostali. Ale nezlepsovalo sa to. Mame ublizoval fyzicky no hlavne psychicky. Všade ju spehoval, vedel o kazdom jej kroku. Bol agresívny a miestami aj nebezpečný. Mama nemohla nikde chodit, niekedy sme sa nestačili cudovat, ako z banálnej veci dokázal vytvorit "nevernostnú situáciu". A pritom moja mama bola čistá ako lalia. A tak podala ziadost o rozvod. Spolupracovala so psychologičkou. No a hlavne chodila velmi často do kostola. Velmi ju to upokojovalo a hlavne dávalo nádej. Chodila tam kazdý den a modlila sa. Kazdým dnom bola silnejsia. Verila ze prídu lepsie casy, ze bude opät "slobodná". Bola vyrovnaná a lepsie znásala to utrpenie. Takze ziadost bola podaná. No nie a nie príst oznámenie otcovi. Hovorí sa ze v živote nic nie je náhoda a tak to aj bolo. Môj otec sa začal nejak postupne menit. Neviem, mozno to bolo tým, ze cítil zmenu zo strany mamy - no nevedel co sa deje. Zrazu bol láskavý, ohladuplný - úplne iný človek. A najlepsie - začal chodit s mamou do kostola. Pritom tam bol naposledy pred 10 rokmi. Neverila by som tomu, keby som to nevidela. Mama bola z toho trosku mimo, plánovala ze sa odstahuje, ze začne nový zivot - a teraz toto! Po zenskej porade s nami sme rozhodli, ze mu dáme este sancu. Mama pozastavila ziadost a doteraz to nelutuje. Ano, stane sa, ze otec má výpadok, ale da sa to. Proste, neviem, co u pomohlo k tomu zlomu, je vela alternatív, no dôlezite je, ze sa znormalizoval Takze co ti môzem poradit - ak si veriaca, skús nieco podobné. Ak nie, zajdi za psychologičkou, ona ta uz usmerní. Nemusí ist hned aj on, na neho tiez dôjde. A hlavne skús porozmýslat, ci by si tiez nemohla začat nový zivot - pokial más moznost. Nenechaj sa ním trápit a rozmýslaj, ako svoje utrpenie môzes zmenit. Velmi je dobrá kniha Dokázem všetko co chcem - no teraz neviem názov alebo aj Sila podvedomia, no niečo také, určite ta to posilní a aj zmení tvoj postoj. Drzím prsty - a daj potom vediet, co a ako :) vela stastia