Autor otázky: Jana Kovalovská
|
Strach zo spánku
(číslo príspevku 95.379,
zo dňa 28.04.2006.
videné 961x)
ODPOVEDAŤ
|
|
Text príspevku číslo 95379:
Dcéra má 9 rokov. V poslednom čase mala nepríjemný zážitok v škole, vychovávateľka sa postarala, že sa na nej bavila trieda, lebo sa vyľakala z rozprávania strašidelných príbeho starších spolužiakov. Je dosť citlivá. Následne sa ocitla v nemocnici (podráždené slepé črevo), kde nechcela zostať a museli sme to zvládnuť. Stále je na mňa (matku) silne naviazaná, tvrdí, že sa o mňa bojí, keď nebude pri mne, niečo sa mi môže stať. Snažím sa s ňou o tom rozprávať. Rodičia chodia do roboty, deti do školy, ak by sme sa stále báli, nepohneme sa z domu. Nechce to pochopiť. Najnovšie po návrate z nemocnice nespíme. Bojí sa zaspať, takže to odnášam ja, som pri nej, kým nezaspí. samozrejme v noci sa zobudí, nevidí ma prisebe, dobehne za mnou a napokon spíme obe na jednej posteli až do rána. Úplne prvý zážitok, keď sme zistili, že je to problém sa dostala až do takého stavu, že nechcela spať, plakala a celá sa triasla. Samozrejme so sa vyľakala. Poradili nám facilitátorku (One Brain metóda). Síce to na mňa dobre zapôsobilo, problé sa zistil dokonca ešte z 3. trimestra a je fakt, že vtedy som prežívala ťažké obdobie. Našla som mŕtvu susedu v byte (strávila som týždeň na pozorovaní v pôrodnici), potom moja mama oslepla a následne jej zistili aj rakovinu. Verím, že sa to mohlo preniesť aj na dieťa. Bolo to ťažké obdobie. Blíža sa prázdnina, deti majú zaplatený tábor a ja má strach, že sa tohto problému dovtedy nezbavíme, aj keď sa na tom pracuje. Čo si Vy ako odborník na podobné problémy myslíte. Bývame v Ružinove, v blízkosti nemocnice, myslím, že by nebol problém Vás navštíviť.
|
|
|