Odpovedal: Laura Re: Skorosvokra (číslo príspevku 95.210, zo dňa 27.04.2006. videné 523x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 95210: Ahoj Anetka, na tvojom mieste by som mozno az uvazovala nad rozchodom s priatelom. Jeho vztah s mamou je zvlastny a tym padom je dost cudny aj on sam - aspon podla toho, co pises a cely zivot by si si s tym musela bojovat. Neviem, ci by ti to stalo za to. Ved energia sa da vyuzit na tvoj vlastny rozvoj a na tvoje stastie, nez na to, ako liecit chore vztahy a vysvetlovat nevysvetlitelne. Vzdy je otazka, do akej miery je syn obrazom svojej mamy a tiez, do akej miery mozno tolerovat prejavy svokry, ktore nie su sice totozne s manzelom, teda podobnost povah tu nie medzi mamou a synom, ale aj tak sú zo strany svokry neznesitelne. Ja som sa nad tym zamyslala stale - a hoci uz tomu viac rozumiem - po tolkych rokoch, aj to tak vlastne nechapem, preco je to vsetko take. No cim dalej viem len jedno, ze uz nemam chut tolerovat ju, ani ju znasat a mozem povedat - je to na moju skodu - ze ju nenavidim, hoci trochu aj lutujem a s tymto pocitom prichadza casto pocit nenavisti k manzelovi. Viem uz rozoznat, ze pri jej navstevach som podrazdena a prenasam vsetku nespokojnost na manzela. Nemaju ju radi ani deti - a nielen vdaka mne - ju nema rada ani svagrina a ani dalsie vnucata. Maju z nej jednoducho povedane nervy. To co nam robila cele roky bolo bud zo strasnej neznalosti duse, alebo naschval. A tuto otazku si tiez kladiem. Lebo keby to bolo nevedome, tak ju este obcas ospravedlnujem, ale skor to nedokazem a nakoniec uz ostavam len znechutena a unavena. Po rokoch som nas problem pochopila asi takto. Ona bola a je jednoducha zena. Okliestena prostredim a hodnotami maleho zapadnuteho mesta. Pre nu je dolezite setrit, nekupovat oblecenie, nerozdavat zbytocne nikomu bonboniery na navsteve, nechodit na kavu zbytocne, na dovolenke skoro vstavat, cez obed ist varit obed, deti naucit discipline, nedavat im zbytocne pit v bufete, maju vydrzat, nehnevat otca - teda jej syna, lebo kvoli tomu, ze su neposlusne - on vela fajci a potom aj ochorel a este aj moze ochoriet. Vlastne ich moze aj bit, lebo ho nemaju rozculovat ale oni sa musia ovladat, lebo musia byt poslusne. Netreba sa s nimi maznat, ani im prilis vela davat. Vsetko si musia zasluzit. Nemaju dobre mena, na co sme ich im dali take... nepotrebujeme domace zviera, naco nam bude a moj manzel si so mnou nevie urobit poriadok - to som pocula od dcery, co povedala svokra, ked ma nechali s mladsim synom uprostred nocneho vyletu. Nie je pre nu dolezite, ze existuju vlastnosti ako uprimnost, obetavost, laskavost, neha, ba mozno ano, ked o tom vidi film, tak vtedy to preziva. Ale neviem co si mysli...Na obede ponuka len syna, dospeleho chlapa, ale deti, svojich vnucat sa neopyta...ach ach...Najprv som si myslela, ze je to nevedomost, potom naschval, potom sa to striedalo. Manzel to prvych desat rokov neuznal. Vyhovaral mi to. Ona to tak nemyslela, alebo mlcal. Potom uz zacal, ale od svojej mamy, teda mojej svokry sa dozvedel to iste. O co ide syncek moj, co som zase spravila? Ved sa tak snazim...ako? Co som povedala? Moja svokra nic otvorene nepovedala nikdy, stacilo vidiet, ako sa tvarila. Ona proste chrani svojho syna este aj pred jeho detmi, nielen predo mnou. Hoci pohladnice posiela pravidelne kazdemu, aj darcek da pravidelne kazdemu. Bolo mi uz pred rokmi poradene, aby som k nim nechodila, ale manzel nechcel. Lebo si s vlastnymi rodicmi nemal nikdy co povedat. A inak maju vysoku skolu aj otec. Lenze ten je dobrak od kosti a riadi sa tym, co chce jeho manzelka. Teda je dobry, ale co s tymi poznamkami od svokry? Nenapadnymi, dobre myslenymi, v podstate vymyslenymi mnou? No prisla situacia, ze svagrina uz ju nechce ani vidiet a jej deti, teda vnucata sice pridu ku svokre, ale su s nou dva dni a idu domov. Svokra vzdy hovori, zakazdym, ked sme aj mali problemy poucku: dajte si to do poriadku. Ved to takto nemoze byt. Ale ako to mame dat do poriadku, to sa uz nedozvieme. Manzel stale nerezignoval, stale tuzi, aby sme sa mali radi, ale to je pase. Mam proste smolu a hovorim, tvoja mama si neuvedomuje, ze vlastne skodi tebe. Ja viem len jedno, ja taka nikdy nechcem byt a dufam, ze nebudem. Je to smutne, ale je to niekedy v zivote tak. Je to nikdy nekonciace trapenie. Pretoze svokra, ktora nechce, tak nechce a s nou nikto nepohne. Treba obmedzit len spolocne straveny cas, zachovat dekorum a diplomaticky reagovat na situacie, ktore su neznesitelne. Urcite by som si ale rozmyslela, ci si vezmem na cely zivot do svojho zivota manzela, ktory ma taku mamu. Mozno je dobre spoliehat sa viac na svoju intuiciu a na to, co nam hovoria city. Vsetko dobre.