Odpovedal: Maťa
Re: Skorosvokra
(číslo príspevku 95.129, zo dňa 26.04.2006. videné 559x)
ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok
 

Text príspevku číslo 95129:
Ahoj Anetka, ani nevieš aká blízka si mi v tomto okamihu, pretože ja viem presne čo prežívaš a až doteraz som nepoznala nikoho, kto by vedel o "takej" svokre ako popisuješ, ale poviem Ti ja takúto svokru mám!!!Som už trochu ďalej ako Ty, my sme už manželia skoro 3 roky (predtým sme spolu chodili ďalšie 3 roky) a máme 2,5 ročného syna. Podelím sa s tebou o moju skúsenosť. S manželom sme boli 5 rokov spolužiaci keď sme sa dali dokopy a už vtedy som mala strach so svokry, lebo všetci v triede cítili, že Peter (môj teraz manžel) je maminkin miláčik. Moja svokra býva od nás 70 km, čo nie je až tak ďaleko. I tak som ju spoznala až po roku chodenia a to čo som tušila bolo ešte horšie!!! Nikdy predtým som nevidela, ani nepočula, že by nejaká mama svojho syna bozkávala ako milenka, túlila sa k nemu, ona doslova vyčkávala kedy sa ja vzdialim, napr. na WC a šup ku "Petíčkovi" pod deku, odkiaľ sa už viac nepohla a zbytok návštevy som presedela oproti nim v kresle..strašný šok a plno pochýb vo mne zostalo..podobné veci s tým varením a balením jedla, fakt tá podoba ani nie je možná, že???Aj môj manžel tam musel často chodiť, lebo ona to chcela a podobné veci...no lenže ja som vedela že toto je pre mňa ten správny chlap, so srdcom na správnom mieste a moc som ho ľúbila, bola som mladá a bála som sa ako aj ty..a takto to dopadlo: postupne som Peťovi (ale fakt pomaly pomaličky!!!) začala naznačovať že to nie je celkom v poriadku, tie dotyky a pod., tiež som mu nenápadne poukazovala na niektoré nedostatky jeho "mamičky" a potom som sa ukľudňovala tým, že on chce bývať so mnou sám, potom bola svadba, syn a môj manžel automaticky pokladá našu rodinu za prvoradú, svokra a zbytok jeho rodiny je na 2. mieste zarovno s mojou rodinou. A svokra??? Nie je zlá, nemôžem na ňu povedať jedno krivé slovo, pretože keď tam prídeme, nemusím ani prstom pohnúť ani nič, ale neni sme si moc blízke, rešpektujeme sa a porozprávame, ale ona sa s tým že Peťko odišiel nevyrovnala a dáva to najavo svojím spôsobom-do našej domácnosti dojde tak 2 x do roka aj to len vtedy ak je doma hlavne "Peťko", syna nám za 2,5 roka pobavila 3 krát, mne volá len na narodeniny a aj to jej musí manžel pripomenúť, ale manželovi voláva aj 5 krát do týždňa, narieka až prídeme, že ona s vnukom ani synom vôbec nie je, lenže Peťo je na ňu sám nahnevaný ako sa chová a vždy keď zanarieka, nezabudne jej pripomenúť, že si za to môže sama. Ach jaj vidím že som sa rozpísala a pointa asi nikde že? Takže moja rada? Nenechaj to len tak a poriadne začni premýšľať, zvažovať a pozorovať!!!Ak tvoj priateľ nie je schopný mame nič vytknúť, a stáť si za svojím názorom, utekaj od neho kade ľahšie, lebo to bolo pre mňa rozhodujúce, určite sama vycítiš, či je schopný fungovať ako samostatná bytosť a raz budeš preňho ty dôležitejšia, neurážaj sa ak to nie je hneď, len tam musí byť náznak, že to k tomu speje..no a potom je tu aj druhá vec. Nezostávaj vo vzťahu ak sa nedokážeš vyrovnať s tými fyzickými záležitosťami okolo nich, lebo tie síce po mojich náznakoch s manželovej strany zmizli úplne, ale svokra sa jednoducho nepýta a ide si za svojím, tiež sa priprav na to, že svokra ho navždy bude velebiť ako takého "PánBožka" a pána "Dokonalého" vo všetkom čo urobí a keď budete mať deti, všetky budú len po ňom, fyzicky aj povahovo, Ty ani akoby si na tom zásluhu nemala..no toto všetko sa dá s nervami zniesť, pokiaľ to máš, tak ako ja teraz cca. raz do mesiaca, keď tam ideme na víkend. No a posledný postrech - ja mám zo svojej svokry pocit, že len vyčkáva v úzadí, lebo čaká že jedného dňa proste "zmiznem" a ona si k sebe vezme teraz už svojich dvoch chlapcov..môj manžel vie teraz už všetko čo si myslím, vo veľa veciach so mnou súhlasí a stojí pri mne aj svokre keď treba pekne vyčistí žalúdok a čo je napríklad super, že on ma na dovolenku s jeho mamou neťahá, ale on s mojimi rodičmi na dovolenku šiel v pohode:) a za toto mu na oplátku tolerujem tú jeho mamu a ich vzťah, veď dnes je to všetko o kompromisoch, no nie? Jeminé, ja som tu toho fakt popísala, dúfam že sa na mňa nik nenahnevá alebo nechytí nervy, ale celkom dobre mi padlo porozprávať to zo srdca, obzvlášť teraz, keď viem že v tom nie som sama. Takže dík za čas každému kto to čítal a tebe Anetka držím palce, až Ti to vyjde. S pozdravom Maťa