Odpovedal: Marcela Re: Strach zo samoty (číslo príspevku 9.453, zo dňa 28.06.2002. videné 121x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 9453: Ahojte,baby! Aj ja sa k vam pripajam-je mi velmi smutno.Mam priam az balvany na dusi;totiz,byvam na private,z ktoreho postupne poodchadzali z roznych dovodov takmer vsetky kamaratky-az na jednu.Ta vsak teraz isla domov na vikend...som tu teda sama.V poslednom case ma vo vseobecnosti postihlo vela smoly-az tolko,ze to uz vyvolava moj udiv a zacinam sa nad tym vsetkym niekedy uz aj bavit.Postupne mi zlyhali vsetky "fronty" :)-sukromie,praca,zdravie.No,ale hadam sa to zvrtne;mam taku skusenost,ze v case,ked je najhorsie,uz "ciha" na cloveka nejake velke stastie.Este neviem,v com,ale vzdy doteraz cihalo.Pravda,len za predpokladu,ze sa clovek tesi aj z malickosti.Chce to asi trochu aj z detskej povahy.No a potom-stastie je asi naozaj prave v malickostiach.Ved malokto ma naplneny idealny vzorec zitia-myslim tym,harmonicky kazdy kusok zivotne dolezitej oblasti.Keby na to existovala naozaj nejaka sablona,asi by sme museli oficialne vyhlasit najmenej nadpolovicnu vacsinu ludi za nestastnych.No nie? Napriklad,ked je aj niekto nahodou uplne zdravy-zajtra sa moze posmyknut na rovnej asfaltke-a spadnut, napriklad priamo pred auto,ktore povedzme predsa len stihne zabrzdit,ale dotycny si aj tak zlomit nohu.No mne sa to nahodou stalo.Alebo:niekto je sikovny v praci-dosahuje neuveritelne uspechy,ale svet sa mu zruti,lebo ho opusti milovany clovek.A moze stavat odznova. Ale vrchol vsetkeho je,ked predchadzajuce neuspechy poznacia ludom dalsiu buducnost,lebo si uz neveria.Tak na toto este musim najst recept.Lebo som si ista,ze clovek by mal ist do kazdeho boja s novou vervou a nasadenim,s cistym stitom bez tienov minulosti,poznacenej par ranami-no nie je to velmi lahke.Vela stastia vam vsetkym!