Odpovedal: Aneta Re: Downov syndróm (číslo príspevku 94.368, zo dňa 20.04.2006. videné 451x) ODPOVEDAŤ / Predchádzajúci príspevok   Text príspevku číslo 94368: Chapem Vase rozhorcenie. Tiez neviem, ci to je alebo nie je povinne, to si urcite presetrite. Ale my mame v rodine tiez dievca s tymto ochorenim, teraz ma 16 rokov. Ked sa narodila, jej matka strasne plakala. Druhu (mladsiu) dcerku ale maju zdravu. To dievca je velmi vesele a zivotaschopne, je to rovnocenna clenka nasej rodiny a vsetci ju mame radi. Vobec si ani nevieme predstavit, zeby tu nebola. A tak to neskor budete brat aj Vy. Jej mama sa neskor utesovala tym, ze mladsia dcera sa neskor vyda a odide z domu a tato starsia im zostane cely zivot, ako take vecne dieta. Podotykam, ze to dievca si neuvedomuje, ze je ine ako ostatni ludia a vo svojej podstate je velmi stastne, myslim ze ovela stastnejsie ako mnohi zdravi ludia. Dajte len velky pozor na to, aby sa to Vase dieta nedostalo do takej spolocnosti, ktora mu da pocitit, ze je ine a bude mu ublizovat. U nas sme mali stastie na samych chapavych ludi a teda dievca mohlo vnutorne rozkvitat. Nakolko si neuvedomuje a ani nema bezne starosti dospelych, moze byt navzdy takym vecnym stastnym bezstarostnym dietatom.